8.hry o život

Vynoriť sa zo sna

Nič necítiť nie je veľmi príjemné ale prebudiť sa do ukrutnej bolesti z ničoty je ešte horšie.
Tak som sa cítila, keď mi konečne v hlave naskočilo svetlo a ja som sa prebudila. Neskôr som sa dozvedela od jednej milej sestričky že môj pokus o samovraždu nevyšiel, iba som si sťažila život. Cítila som sa slabá. Stratila som litre krvi.
Sestrička mi povedala že už včera som mala vystúpiť na korunováciu víťaza ale organizátori to ospravedlnili výhovorkou, že mám zdravotné problémy. Samovraždu našťastie nespomenuli.
Korunovácia sa odložila na pozajtra. No som zvedavá, či ešte budem žiť dovtedy.
Priniesli mi jedlo. Zjedla som ho. Najprv som ho nezjedla ale potom som si povedala, že sa musím pomstiť Kapitolčanom.
Prišiel mi zablahoželať Snowov mladý syn.
S ním sme vymysleli plán, ako bude vyzerať pomsta.

Dnes je korunovácia, posledné dni som iba jedla aby som nabrala stratené kilá.
Keď ma obliekli do šiat a odvádzali, prišiel ku mne mladý Snow a pošepol mi: ,,Pravý pohár."
Usmiala som sa naňho a vystúpila pred ten nenásitný ľud.

Korunovácia prebehla normálne.
No potom prišiel jeden avox s 2 pohármi. Mne ponúkol ako prvej. Zobrala som ľavý a potichu si vydýchla. Starý Snow si zobral pravý, štrngli sme si a napili sa. Potom sme obaja šli preč.
Za 10 minút, som počula veľký krik z chodby. Asi 30 mierotvorcov utekalo okolo mojej izby.
Podarilo sa.
Starý Snow bol otrávený.
Potom ku mne prišiel mladý a povedal mierotvorcom: ,,Zatknúť!"