2.deň v aréne 2.časť

62 6 0
                                    

Dievčatá boli priveľmi prekvapené na to aby sa bránili. Počula som že Millena je šikovná, no neviem prečo ku sebe brala aj Bertu. Vyzerala, že je hlúpa a  na to že v krajoch ľudia hladujú, ona mala zvláštnu zásobu tuku.
,,Nezabíjajme ich ak nemusíme," povedal Gart.
,, Gart, nie vždycky sa nám to tak prepečie ako s Chuckom," upozornila som ho, ,,ak budeme všetkých púšťať, nikdy nevyhráme a vývojari hier budú pekne naštvaní!"
,, Aj keď to nerada priznávam," ozvala sa Kate, ,, Susan má pravdu."

Zapichla som sekeru Berte hlboko do hrude. Najprv ani netiekla krv. Až po pár sekundách sa vyvalili prúdy. Susan zatiaľ strelila Millenu do hlavy šípom a tá odkvecla na zem. Obe sme ich odtiahli nech si ich zoberú vznášadla a aby nezašpinili vodu svojou krvou.
Potom sa ozvali 2 výstrely z dela. Dnes sú to prví splátci ktorí padli. Bolo mi z toho zle.
Snažili sme sa všetci napiť čo najviac vody. Keď ustúpila dehidratácia, uvedomila som si aká som zničená. Z poranenej ruky od Irona mi ešte stále pomaly tiekla krv. Rýchlo som si zohnala list, priložila ho k rane a obviazala špagátom z tašky.
Gart mal riadnu modrinu na čele. Ale myslím že nie preto sa tváril tak kyslo. Myslím že to bolo preto, ako sme sa pred chvíľou s Kate zachovali. Bolo to veľmi sebecké.
Čo už.
Svojej rodine som sľúbila že sa  vrátim, a sľuby nerada porušujem.
Keď sme sa vracali k našej líščej nore, stretli sme práve profíkov, ešte že nás nezbadali. Boli veľmi neopatrní a hluční.
Katara bola sklonená ku nejakej rastline a tí dvaja jej stáli za chrbtom.
,,Katara pohni si!" Súrila ju Zmija.
,,Chcem sa už dostať z tejto arény. Čiže čím skôr všetkých zabijeme, tým skôr budem vonku."
,,Tak na to zabudni," ozval sa  Matt, ,, ja budem ten čo sa odtiaľto dostane!"
Po týchto slovách na seba iba zlostne zazerali. Potom sa Katara zdvihla a povedala: ,, Áno, je to ten kvet čo som si myslela, pomáha pri otvorených ranách. Krv nevyteká takou rýchlosťou, niekoľko toho natrhám a môžme ísť."

Približne za 5 minút už boli preč. Vymenili sme si pohľady, natrhali si tiež z tých kvetov a išli k nore.

Ešte kým sme tam dorazili, ozvali sa 2 výbuchy z dela.
Som zvedavá, kto je to tento krát.

O pólnoci sme pozerali na oblohu, kde ukazovali padlých.
Prv, sa objavila Berta a po nej Millena. Po nich nasledoval chlapec z 12. Kraja. Otto.
Posledný mrtvý bol jeden z favoritov. Iron..

Tak po dlhej prestávke som začal opäť písať na wattpad. Dúfam že sa vám ďalšia čásť páči. :)
Začal som písať novú knihu, tak ak máte a záujem a páči sa vám moja tvorba tak ma môžte podporiť komentom. Kniha sa volá Polobožský potomok: Dar od Matky bohyne. Námet som zobral z série kníh Percyho Jacksona

8.hry o životWhere stories live. Discover now