Ráno som sa zobudila veľmi skoro.
Nechcelo sa mi spať. Sadla som si na posteľ a dlho rozmýšľala. Samozrejme, negatívne- o smrti v Hrách.V tom ma prebralo do reality klopanie Chilone.
Dnes sa toho môže veľa udiať.
Keď som sa najedla, rozhodla som sa že si ešte pôjdem ľahnúť.
Veď... mala som ešte hodinu čas.O necelú hodinu ma zobudila Chilone a spolu s Gartom sme išli k našim štylistom.
Keď som sa obliekla do šiat, tak až vtedy som sa išla pozrieť do zrkadla.
Šaty boli krásne. Boli celé zelené a veľmi jednoduché na Capitol, pretože oni si tu potrpia na extravaganciu.
Gart mal tiež samozrejme zelený oblek.
Keď začali rozhovory už každý splátca stíchol a počúvali sme uvítaciu reč moderátora Celsia Mackenziera.
Potom zavolal Zmiju z prvého kraja.
Profíci ma až tak nezaujímali.
Boli...jednoduchí. Všetko opisovali stručne a pokojne.
A myslím že také to bude aj v Aréne. Prísť,nájsť, zabiť, vyhrať.
Potom tam už nikto nebol taký zaujímavý. Okrem Katari.
Ona si tam začala vylievať srdce že ona sa chce a hlavne musí vrátiť domov postarať sa o rodinu a je odhodlaná hry vyhrať.
No... bohužial odhodlaná som aj ja.
Bolo vidno že jej Capitolčania verili keď som videla tie ich pohľady. Ale ona to len hrala.Zrazu Celsio zavelil moje meno.
Pomaly som vyliezla po 4 schodoch a zo zákulisia som vyšla rovno na pódium.
Celsio sa už usmieval od ucha k uchu.Rozhovor začal normálne.
Pýtal sa ma ako sa mám, čo sa mi v Kapitole najviac páči atď...
Vedela som že som nikoho svojimi odpoveďami veľmi nezaujala a to znamená že veľa sponzorov v aréne nebudem mať.
Tak som sa rozhodla.
Musím ich nejako zaujať.
Nevedela som ako.Začala som trochu z Celsiom vtipkovať a jemu sa to očividne páčilo.
Keď sa dosmial, tak vyhlásil:
,,Dámy a páni, toto je Susan z 7. kraja a ktorou som sa dnes prvý krát rozprával a zdalo sa mi to, ako keby sme boli už starí priatelia."
Publikum sa rozosmialo a nadšene vrieskalo moje meno. Až potom som odchádzala z pódia spokojná.Reč Garta, Kate, a ostatných splátcov som nevidela lebo davy ľudí ma nasmerovali k výťahu kde so mnou nastúpila aj Katara.
,,Koho máš za spojenca?!" Vyštekla na mňa. Presne ako som si myslela. Pred publikom sa hraje na neviniatko ale v skutočnosti je to riadna fúria.
,,A čo teba do toho?!"
,,Ále nič, len ták," posmešne povedala.
,,V aréne ťa rozsekám na kúsky, aby si vedela." Povedala a vystúpila z výťahu.
Konečne.Ale nie.
Zajtra sú Hry.
My ideme do arény.
Pomóc! Neviem ako to zvládnem.Á je tu ďalšia časť.
V poslednom čase mám strašne málo času na písanie. Dúfam že ďalšiu časť napišem ešte do konca tohto týždňa. ;)Ďakujem za všetky ☆ a všetky votes.
YOU ARE READING
8.hry o život
Randompríbeh o 8. ročníku hladových hier, alebo takzvaných Hier o život, dufam že sa bude páčiť