Izabell
Po skončení zápasu sa mi nechcelo nikam chodiť s chalanmi, tak som sa radšej rozhodla ísť domov. Rodičia aj bratia sa samozrejme z víťazstva tešili, a Adam, ten bol celý šťastím bez seba. Rozlúčila som sa s ním a pobrala sa domov. Nechala som ho s chalanmi, snáď mi na neho dajú troška pozor. Ako som prišla do izby, tak som sa zvalila na postel a zaspala. Predsa len, hrať hokej je dosť únavné. Spala som tak, že by ma určite nezobudili ani bagre, ale tá jedna, jediná SMS ma dokázala prebudiť. A obsah v nej, ešte viac. "Ten kokot..."....
Adam
Rýchlo som sa - aj napriek neskutočnej bolesti hlavy (čo sa čudujem, po tom všetkom, čo som popil) obliekol a rútil sa čo najskôr domov. Ako toto vysvetlím, vôbec neviem. A ešte musím premyslieť, čo poviem Izabell.
Môj prvý smer bola sprcha. Pustil som si ľadovú vodu, a čakal, kým ma preberie. Aj keď som sa osprchoval, ten hnusný pocit som mal stále. Pocit toho, že som ju podviedol. Myšlienky mi vírili hlavou, ale nie a nie prísť na to, či jej to vôbec povedať alebo čo jej povedať. Nakoniec som sa rozhodol, že jej to nepoviem. Nehovorím že nikdy, ale dám tomu ešte čas.
Obliekol som sa do šedých teplákov a čierneho trička, a vytočil Izabell. Zvonilo to, no nezdvíhala. Prišlo mi to divné, lebo mi vždy zodvihla. Vytočil som teda Lukáša.
"Čo je?!"
"Lukáš? Kde je Izabella?"
"Ty sa nepytaj kde je! Najradšej by som ti hubu rozbil!! Jebo!!"
Wtf? Nechápal som ničomu. Čo som urobil? Veď nič. Teda áno podviedol som ju ale to nemá odkiaľ vedieť. Alebo??
KURVA!!
Určite ma niekto z tých debilov videl a povedal jej to!! Musím ísť čo najrýchlejšie za ňou.
★ ★ ★
Prehľadal som s náď každý kúsok v dome, a nie a nie nájsť nejaké peniaze na autobus. A pešo to bolo ďaleko. Nuž čo, bude to musieť počkať. Zavolal som kamošovi či by ma nepozval na jedno pivko.
Za pol hodinu som už sedel v bare a pri jednom to neostalo. A ani pri pive. Vodka alebo borovička? Nerátal som to a ani neregistroval. Aj keď mi bolo zle, lial som to do seba.
Odchádzal som po svojich a okrem toho, že sa mi točila hlava mi nič nebolo. Vedel som o sebe. Čižé som iba "ľahko" pripitý. Keď už som bol iba pár metrov od bytu, niekto ma sotil. Spadol som na zadok. Skúšal som sa postaviť, ale mal som kolotooč. Zrazu do mňa niekto kopol a dal mi päsťou do tváre. Schúlil som sa do klbka aby som sa ako tak bránil. Kopance pokračovali.
"Ešte raz jej niečo urobíš a odvezú ťa v čiernom vreci!!..."
