Izabell
Už pol hodinu stojím pred domom a čakám na Lukyho. Mal ma totiž odviezť na tréning, no ako vidím, taxíkom by som tam bola skôr.
Konečne predo mnou zastavilo auto a vyšiel z neho Luky aj s jeho známym úškrnom.
"Sestrička čakáš dlho?"
"No nie ty idiot! Pohni si, už meškám na tréning."
Začal sa smiať ako blázon, no na jeho šťastie nasadol do auta a za pár minút sme už zastavovali pri zimáku. Vyletela som z auta a mierila som rovno do šatní obliecť si výstroj. Tréning bol už v plnom prúde, tak som sa snažila nenápadne pridať k ostatným.
Moja nenápadnosť mi nevyšla, dostala som pár varovných slov od trénera a hodinu tréningu navyše. Vraj mi niekoho určí na to, aby mi robil spoločnosť. Ďalej tréning prebiehal dobre. O týždeň nás čaká zápas. Dúfam, že si zahrám.
Po cca 2 a pol hodinke sa všetci rozišli do šatní, teda až na mňa. A.. Adama. To, že práve jemu nakázal tréner tu so mnou zostať, sa mi veľmi hodilo.
Opatrne som k nemu prikorčuľovala a ešte opatrnejšie začala na neho hovoriť: "Adam?"
"Hm? Čo?"
"Dobrovoľne tu asi so mnou niesi či?"
"To si uhádla. Nekecaj a poď hrať. Chcem už ísť domov."
Znel hrozne. Na jednej strane odstrašujúco a na druhej smutne. Zranila som ho. Až teraz mi to začalo dochádzať. On sa zmenil. A k lepšiemu. A ja k tomu zlému.
Poslúchla som ho a poslušne som plnila to, čo mi prikazoval. Prihrávali sme si a strieľali na bránku. Po chvíli ma to prestalo baviť, tak som si sadla na striedačku a pozorovala ho. Korčuľoval naozaj úžasne, ibaaa. Jedna chybička krásy v jeho hre predsa bola. Ide moc agresívne po puku. Chýba mu jemnosť. Bála som sa mu to však povedať. Po tej veci vtedy v nemocnici. Ale, tak či tak sme pohádaný, čiže nič nestratím. Poriadne som sa nadýchla a prikorčuľovala k nemu.
"Počuj Adam.."
"No?"
"Buď k tomu puku jemnejší." nechápavo sa na mňa pozrel, tak som pokračovala.
"Sila je síce fajn, no aj jemnosť má svoje výdody. Nevybíjaj si zlosť na tom puku, skamaráť sa s ním. A prepáč, neber to ako poučenie ale iba ako radu."
"Dobre." odpovedal a ešte chvíľu sme tam stáli a pozerali sa na seba. Potom sa zobral a odkorčuľoval. Zostala som ešte tam a premýšľala. Keď som počula Adama odchádzať zo šatní pobrala som sa tam a na veciach som si našla lístok.
Meškám viem :( budem sa snažiť pridať ďalšiu časť čo najskôr. ❤❤
