.. Vypliešťala som naňho oči a nechápavo pozerala "prečo?! Veď nám je tu fajn tak prečo preboha!?"
"Izabel, je to lepšie miesto pre moje obchody, prosím pochop to. Aj Luky tam bude s nami, končí v Rakúsku. Budeme všetci pokope."
"Ok ja to chápem, len sa bojím toho najhoršieho. Že sa mi to vráti. Depky šikana a to všetko." nevydržala som to už a rozplakala sa. Mamina sa ma snažila upokojiť ale sama vedela že toto bude ďaľšia skúška v mojom živote, ktorú budem musieť zvládnuť sama.
Večer som nemohla zaspať, rozmýšlala som ako to všetko zvládnem. Nová škola, noví ľudia, profesori, mesto prostredie. Pre niekoho zábava pre mňa priam nočná mora. Na druhej strane by som však mohla začať nový život s rodinou pokope a možno tam nájdem aj priateľov.
Z môjho rozmýšlania ma vyrušilo klopanie na dvere. Vo dverách stál Luky. Ľahol si ku mne do postele a objal ma. On vždy vie čo potrebujem. Je to veľký brat, ktorý sa o mňa stará a chráni ma. Mám s ním veľmi dobrý vzťah. On je jediný ktorý vie o všetkom tom zle. A aj jediný kto mi pomohol sa postaviť na nohy a vrátiť sa do normálneho života.
"Izzka?"
"Hm? Čo?"
"Som stále pri tebe a budem dokým ma budeš potrebovať. Neboj sa som tu a tak isto aj mama, Dada, Adam a všetci. Vieš že mne sa môžeš zo všetkým zveriť, takže čo nejaký chlapec hm?"
Začala som sa smiať a kývať hlavou na znak nesúhlasu
"nie, som dosť nezaujímavá. To vieš umelkyňa :) venujem sa iba umeniu ;)"
"Hah si krásna baba sestrička neklam ma určite o tebe tajne sníva polka školy"
"To vieš láska, to vieš."
"V TN ti nájdem niekoho tak skoro dokonalého ako som ja ."
"Bráško nefandi si " zacmukala som a vyhodila som ho z izby.
★★★★★★★★★★★★★
Nasledujúce ráno som sa s neochotou zobudila a urobila zo seba človeka. Obliekla sa do hrubých legín a hrubého čierneho svetra. Čierna je moja farba. Zišla som do kuchyne schmatla jablko a utekala do školy, pretože som ako vždy nestíhala.
Do triedy som vletela pár sekúnd pred profesorom a sadla som si vedľa Dady (Dada- najlepšia kamarátka - dosť prijebané decko, skoro ako ja.)
"Kde si zasa trčala?! A prečo si nebola na tréningu?"
"Kľud potom ti všetko vysvetlím," šepla som jej a začala sa venovať profesorovi, ktorý začal rozprávať o dejinách umenia.
"No tak rozprávaj," otočila sa na mňa Dada cez prestávku s podvihnutým obočím.
"No takže na tréningu som nebola, lebo sa mi nechcelo... A.. Dada.. Musím ti niečo dôležité povedať, alebo vlastne stretnime sa po škole aj s Adamom poviem vám to naraz bude to ľahšie."
Iba sa nechápavo pozerala, ale potom prikývla a ja som bola rada, že sa už ďalej nevypytovala. Znova zazvonilo a tak som sa zodvihla a putovala do skrinky vymeniť si učebnice.
Po škole..
Išla som aj s Dadou do skate parku, kde sme sa mali stretnúť aj s Adamom. Adam nás tam už čakal, pretože my dve sme sa ako vždy šuchtali a zastavovali každú chvíľu.
"Čaute lásky," usmieval sa na nás a obímal.
Ach, budú mi jeho objatia chýbať, prebehlo mi mysľou.
"Aadamko chýbal si mi, ako sa nám máš?
"Keď vás tu takto mám tak super,"
"Oo tak toť super potom, no Izz čo nám chceš povedať?" ozvala sa už Dada.
"Noo.. Viete.."
"Podľa tvojho výrazu typujem, že to nie je nič dobré, že?"
"Áno, včera som bola oboznámená s tým, že sa za týždeň sťahujem.."
Obidvaja na mňa vyvalili oči a začali zasypávať otázkami typu kam? Kedy to? Prečo si to nevedela skôr?
"Pozrite, nič s tým nezmôžem. Budete mi chýbať. A do TN čiže môžeme kľudne aj každý druhý deň za sebou chodiť."
"Aj tak to je hrozné izzka," hovorila Dada už so slzami v očiach. Objala som ju a snažila ukľudniť.
Boli sme tam ešte asi hodinku a potom sme sa rozišli každý domov.
★★★★★★★★★★★★★★
Doma som sa rýchlo prezliekla, zobrala veci na hokej a ponáhľala sa na zimák.
Prečo? Hrávam hokej, som hokejistka a trénujem s chalanmi, pretože samostatný babský dorastenecký tím nemáme. Vraj mi to ide veľmi dobre, ale hrávam iba zo záľuby živiť sa tým nechystám.
Prišla som do šatne ako posledná obliekla si výstroj a ponáhľala sa na ľad. Dali sme si rozcvičku a trénovali prihrávky.
Po tg po mňa prišiel tatino a oznámil trénerovi tú "skvelú" správu. Vraj ešte odohrám 1 zápas a potom si nájdem iný klub. (Po pravde už ma hokej nebaví, okrem neho hrávam aj pozemný hokej a tancujem. Už od 4 rokov. Tanec ma baví oveľa viac a v budúcnosti by som ho chcela učiť.)
V aute začal tatino rozprávať: "Mala by si si nájsť novú školu, je tam jedna umelecká tak tam asi alebo sa mýlim?"
"Nechcem už ísť na umeleckú, viem že tam je, ale nie môj odbor ale mňa to už ani nebaví. Je tam obchodná škola, o ekonómiu sa zaujímam tak by to nemal byť problém nie?"
"Nemyslím, dobre vybavím to."
Týmto náš rozhovor skončil.
