Izabella: Milujem ťa♥ .. Aspoň myslím. Prepáč, ja, nikdy som nezažila lásku. Neviem aké to je byť milovaní a milovať, ale jedno viem isto, prišiel si ty a moje srdce sa začalo správať ako blázon a všetky moje predsudky voči chalanom zmizli. A prepáč ak som ťa zobudila. Dobrú noc :)
"Wau," to bolo jediné na čo som sa zmohol. Cíti ku mne to isté. Áno!
O 3 dni
Izabell
Je piatok, a ja mám dnes posledný hokejový zápas za BA. Ako vždy som nervózna, taká predzápasová tréma. Ako však vstúpim na ľad opadne to zo mňa.
Ibaže dnes mám okrem toho aj strašne zvláštny pocit. Mám také tušenie, že sa stane niečo zlé. Ale radšej na to nebudem myslieť, zbytočne ma to znervózni ešte viac...
Obliekla som si výstroj, dres, pekne som sa opáskovala, zaviazala korčule. Nádych, výdych. Tréner ešte rozdal pár rád, povedal čo máme robiť, poprial šťastie a jeho obľúbená veta " Hrajte tak, ako by to bolo posledný raz, tak ,ako by ste tam chceli nechať srdce a tak, aby ste si to užili a vyhrali."
Vstúpila som na ľad a už to išlo. Vôbec som nevedela kto je súper, aj tak podstatné je to, ako hrajú, nie to, kto sú. A hrali dobre. Ale mali slabú obranu, čiže mi stačila chvíľka nepozornosti jedného hráča, dve-tri kľučky a je to tam, gól. Otvorila som skóre. Po prvej tretine sme vyhrávali 2:0. V druhej tretine sa troška vzpametali a skúšali to otočiť. Žiaľ 5:3 stále pre nás.
Všimla som si, že začali hrať už tvrdšie. Trocha som sa toho obávala.
Tretia tretina bola zlá. Za 3 minúty vyrovnali na 5:5. Puk sme mali iba minimálne. Vôbec sa mi to nepáčilo. Tak som sa do toho oprela. Skúšala som sa dosťať k puku a nedarilo sa mi to. Marek sa dostal. Prihrávka a gól. Zvýšila som.
Potom ma nejaký jebo pritlačil o mantinel. Chvíľku som mala pred očami tmu. Rýchlo som sa postavila a hrala ďalej. No len chvíľu. Neviem ako, ale ocitla som sa vo vzduchu, tvrdý pád a koniec. Tma.
Adam
Už sú to 3 dni čo chodím s Izabell. Som najšťastnejší za celý môj život. Aj keď, od utorka som s ňou bol iba raz. A to ma mrzí. Chýba mi. Chýbajú mi jej pery, vôňa, dotyky. Už od rána na ňu myslím, neodpisuje mi, nezdvíha, bojím sa o ňu. Ach.
Dnes máme zápas s nejakými blavákmi. Verím, že vyhráme, sme dobrý. A ja som odhodlaný vyhrať za každú cenu. Kľudne sa aj pobijem.
"Kurva," nadával som, vôbec nám to nejde. Nie sme zohraný. Po prvej tretine nám tréner vyčistil žalúdky. Pokúšali sme sa vyrovnať, no stále sme prehrávali o 2 góly. Bol tam jeden hokejista - no ako som videl hokejistka. Bola strašne dobrá, krásne korčuľovala, vedela kedy si ísť po puk, pekne využívala šance. Tú musím odstaviť. Troška ju pritlačím o mantinel, to jej neublíži.
Tak som aj urobil. Bola trocha otrasená, čakal som že pôjde na striedačku. Ale ona sa zdvihla a pokračovala. "Sakra!" zobrali nám puk, prihrali jej a dala gól. "Kurva," dostal som nervy, korčuľoval som oproti nej, neuhýbal som, chcel som ju vystrašiť. Ibaže ani ona neuhla, zrazili sme sa. Myslím, že troška vyletela do vzduchu. Pozbieral som sa a uvidel ju! Spadla jej prilba a vtedy som ju spoznal.
Bola to Izabella!
Moja Izabella!
Troška kratšia, prepáčte. Ďakujem veľmi tým čo čítajú. Chcem Vás poprosiť, aby ste sa vyjadrili, ako by ste si predstavovali pokračovanie?
