Znova. Znova cítim ten pocit bezradnosti, prázdnoty, sklamania. Sklamania ale zo seba, že som ho tam nechala stáť a navyše som ho zrejme zranila. Ale to som nechcela. Naozaj nie. Chcela som ho iba objať pretože mi chýbal, ale ten dotyk vo mne prebudil znova všetky tie pocity, ktoré som sa snažila potláčať. Teraz len tak ležím a neviem zaspať, pretože ho mám plnú hlavu. Bolí ma vedieť, že môže byť tak ľahko zasa môj a ja som zas tá sprostá a tvrdohlavá. Bojím sa mu odpustiť. Čo ak to urobí znova? Znova ma podvedie a ja z pocitu že bez neho nemôžem žiť mu odpustím? Nie, tak naivná zasa nemôžem byť. Alebo?
"Aaach" už nevládzem. Privádza ma do šialenstva. Šialená Izabella, to tu ešte nebolo.
ADAM
Už je to týždeň od toho dňa, kedy som ju zasa videl. Ja už si prídem ako psychopat čo túži po obeti. 24 hodín v kuse na ňu myslím. Aj teraz. Vlečiem sa po meste a nevnímam svet okolo. V myslim vidím iba ju. Prechádzam okolo reštaurácii, kaviarní, obchodov a všade hľadám ju. Ryšavé vlasy sa mi však nikde neukázali.
Doma som sa zavrel do izby a z rohu zobral gitaru. Hudba je jediné čo ma dokáže ako tak odreagovať. K chlastu a ľahkým drogám sa už nechcem vrátiť. Brnkal som si až neskoro do noci kým ma to neunavilo a ja som zaspal.
★★
Okolo tretej ráno ma zobudil mobil. "Ktorému debilovi to jebe?" mrmlal som si a hľadal po posteli mobil. Musel som prižmúriť oči aby som vôbec prečítal meno toho blbca, čo ma budí v nekresťanskú hodinu.
"Izabellka"?? Pozeral som asi tri minúty a mobil nakláňal do rôznych strán či dobre vidím.
Potom mi doplo že by som to mal zdvihnúť.
"Áno?"
"Adamkooo? Hihi.."
Prečo sa smeje? Boože ona pila.
"Izzka? Koľko si toho vypila? A kde si? .. A s kym?"
"Ja neviieeem. Sama som a asi pred tvojími dverami.. Pooď ku mnee."
"Čo? Prosím ťa počkaj tam, idem."
Obliekol som si mikinu a tričko a bežal som dolu po ňu. Čo ju to napadlo ísť sem?
Otvoril som dvere a sedela? skôr ležala na lavičke.
"Izzka?" nič "Izzkaa?" zasa nič
"Izabellka?"
"Hm?"
"Prečo si tu moja?"
"Tvojaaa" povedala a spala ďalej. Tak som ju opatrne chytil pod kolenami a okolo pása a vyniesol ku mne do bytu. Vyzliekol som jej mikinu a rifle a uložil do postele. Bola taká, akú som si ju pamätal. Zlatá a nevinná. Vyzliekol som si tričko a ľahol ku nej. Takto by sa mi vždy zaspávalo najlepšie.
Ráno
Zobudil som sa pretože ma niečo šteklilo na tvári. Vlasy. Izabell mi ležala na hrudi a ja som mal omotané ruky okolo jej malého tela. Začal som ju jemne hladkať po chrbte a ruke. Chýbalo mi to. Toto je moja šanca to znovu napraviť. Začala sa mrviť a pomaly otvárať oči.
"Dobré ránko" povedal som jej a usmial sa.
"Ahoj" odpovedala ale bez úsmevu. Uprela na mňa jej veľké zelené očká a hľadela.
"Ako ti je?"
"Hm, fajn. A ty ako?" už sa usmievala
"Najlepšie" odpovedal som jej úprimne.
"Adam pustíš ma prosím? Pocikám sa" zasmial som sa a pustil ju.
IZABELL
Keď som sa na seba pozrela v zrkadle skoro ma vystrelo. Linka a špirála roztečené okolo očí, vlasy na všetky strany. Zmyla som to a pokúsila som sa rozčesať. Až teraz som si všimla, že som iba v tričku a nohavičkách. Ten idiot ma vyzliekol. No len počkaj môj zlatý, odmena bude zlá...
Prebehla som bytom a skočila rovno do postele.
"Prečo si ma vyzliekol?" spýtala som sa ho rovno. To viete, uprímnosť
"Ehm, aby sa ti lepšie spalo?" usmial sa.. No jop typický Adam. Všetko žehlí úsmevom.
"Tak lepšie spalo.." nahla som sa a zašepkala do jeho ucha.
Sadla som si na neho obkročmo a už som cítila ako sa jeho telo podo mnou naplo.
"Izz.." nedopovedal, pretože som ho umlčala bozkom. V tej chvíli sa vo mne prebudili hormóny a ja som sa tomu bozku viac a viac začala oddávať. Adam s radosťou spolupracoval. Chytil moje boky a ťahal si ma viac na seba.
"Toto sa ti páči, čo Adamko?"
"Ani nevieš ako mi to chýbalo. Ty si mi chýbala. Neskutočne ťa milujem Izabell. Je mi strašne ľúto čo som urobil. Ja to už neurobím" a nahodil tie jeho psie oči 😊
"Sľubuješ?"
"Prisahám ti to. Keď to pokazím možeš ma prejsť autom."
"Dobre, dobre ale..." musela som sa zastaviť uprostred vety lebo sme začuli kľúče v zámku.
"Nieee" zúfalo zakričal Adam
"Čo je? Koho čakáš?"
"Nikoho zlatko, prišla maminka"
Jeho mamu zatiaľ nepoznám. No to bude ešte zaujímavé.
