Izabell
V hlave mi hučalo. Pomaly som sa začala zobúdzať. Troška som sa pomrvila, ale šlo to dosť ťažko pretože cezo mňa bola prehodená niečia ruka. Počkať!!! Ruka?!
Rýchlo som sa posadila a chcela zistiť koho, no ako som to urobila do hlavy a do brucha mi vstúpila neskutočná bolesť.
"Čo blázniš.. Prečo ešte nespíš?" ozval sa mi ihneď hlas pri uchu. Strhla som sa a pozerala sa rovno do očí. Do jeho očí. Vedľa mňa bol polonahý Adam.
"Čo- čo tu robíš? V-vlastne ja?"
"Šš poď si ľahnúť ešte a ja ti to potom vysvetlím zlatko." ťahal ma si zasa ľahnúť, ale ja som sa nedala.
"Nie!" skríkla som a aj napriek bolesti hlavy a brucha som sa postavila z postele a hľadela na neho ako na vraha.
"Hneď teraz mi to vysvetlíš. Čo tu robím, ako som sa sem dostala a... AU.... " sykla som od bolesti. Brucho ma bolelo čím ďalej tým viac.
Adam ihneď vyskočil z postele a ťahal ma si sadnúť. Až teraz mi došlo, že som v nohavičkách a podprsenke. A začali sa mi dávať dve a dve dokopy. Polonahý Adam, ja tak isto, bolelo ma celé brucho, na zápästí som mala fialové otlačky.
"Adam!!! Ty si ma znásilnil?!!" zhúkla som po ňom. Vyvalil na mňa tie jeho hokejistické očká.
"Boha Izabella to čo ťa napadá?! Si už fakt blbá? Mala by si mi byť vďačná a nie tu po mne húkať a vymýšľať si neviem čo. Bola si v bare a pekne opitá, chlapi sa o teba bili, kurvila si sa s každým o koho si zavadila. Nemohol som sa na to už pozerať tak som ťa vzal k sebe, vyzliekol a uložil do postele. Áno mal som myšlienky že si s tebou užijem, ale až taký hajzel nie som."
"Prepáč...Ja.. Na nič si nepamätám..."
"Buď rada. Ešte raz budeš piť, prisahám že to bude to posledné čo urobíš. No čo ťa bolí?"
"Brucho a hlava. A čo sa ty vlastne do mňa staráš Adam? Mohlo ti byť úplne jedno čo so mnou bude. Načo si ma zobral k sebe?"
"Nechcel som aby sa ti niečo stalo. Prepáč mi ten výstup v nemocnici. Ja, mňa to strašne naštvalo."
"Chápem, prepáč, ja neviem čo ma to napadlo, nebolo to odo mňa pekné."
"Hm... Idem ti pre tabletku a poď si ešte ľahnúť Izzka. "
"Uh no fajn."
Pomaly som prešla k posteli, Adam mi priniesol tabletku, ktorú som zapila vodou a ľahla som si. Ako som predpokladala, Adam si ľahol ku mne, natlačil sa na mňa najviac ako sa dalo a jednou rukou ma objal.
"Adam" zavrčala som.
"Spi a nevrť sa!" pošepkal mi do ucha. Ešte stále sme boli obaja polonahý. Cítila som, ako ho vzrušujem.
Po chvílke tabletka začala pôsobiť, bolesť mi ustúpila a ja som zaspala.
Adam
Nemohol som. Boha znásilniť ju? Čo ma to len napadalo. Bol som rád že to takto dopadlo, istým spôsobom sme sa udobrili. Teraz mi sladko spí v náručí. Je tak nádherná. Ale tak moc blbá!!
Hovoriť hokejistovi do hry sa nemá! Ak nie si tréner. Vtedy ma to dosť naštvalo a odvtedy som si užíval s každou druhou.
Mám ju teraz tu, v mojej posteli, tak sa posnažím ju zasa zbaliť.
Pomrvila sa! Krista!! Som z nej tak nadržaný.
★★★
Zobudila sa, poďakovala mi a odišla. Nič, vôbec nič sa nestalo. Vyzerá to tak, že sme stále pohádaný.
No nič ďalej som nad ňou nepremýšlal, ale nejak sa mi ju nedarilo dostať z hlavy. Išiel som na tréning. Tam si aspoň trocha prevetrám hlavu.
Vošiel som do šatne, ako vždy som sa prezliekol, dres, chrániče, korčule. Vošiel som na ľad, ostatný chalani sa už rozvičovali. Nevšímal som si ich a hľadel si svoje. Zrak mi však padol na nového človeka. Mal na sebe náš dres, ale bez mena. Žeby nová pomoc? Teraz uprostred sezóny? Prikorčuľoval som si to k nemu bližšie.
Hnedo-zelené očká sa do mňa zabodli a ja som ich hneď spoznal.
"Izabella!?"
Neodpovedala, odkorčulovala a nechala ma tam stáť. Ako taký debil som tam stál asi ešte ďalších 5 minút. Čo tu robí?!
