Diary |h.s.|✔️

Časť tretia

Ak by si čokoľvek potrebovala, dvere máš otvorené," pokojne mi povedal starý dedko, keď som už odchádzala z obchodu.

„Naozaj vám ďakujem. Som vaším dlžníkom," usmiala som sa jeho smerom a otvorila dvere.

„Pekný deň, Candice," pozdravil ma s rovnakým úsmevom. Úsmev som mu odplatila a vyšla som do ulíc. Neveriacky som pokrútila hlavou a usmiala sa na nebo. Neviem čím som si zaslúžila tak dokonalý denník, a to zadarmo. Ale ako povedal ten dedko, je niečím iný.

Z tašky som vybrala denník a obzrela si ho. Celý kožený, s koženým remienkom, ktorý ho celý drží pokope. Naozaj sa teším ako doň napíšem môj prvý zápis. Konečne. Konečne tam budem môcť napísať čokoľvek. Zveriť sa mu. Dostať zo seba všetko. Všetko ohľadom ich straty, ohľadom mojej bolesti a samoty. Ktorá mi zas až tak moc neprekáža. Ale mám ho. Môj denník. Iba môj.

***

„Ahoj zlatko," pozdravil ma ocko, hneď ako som vošla do dverí. Opäť sedel s novinami v rukách a čítal.

„Ahoj," ticho som ho pozdravila a prešla okolo neho do kuchyne.

„Aký si mala deň? A kde si vlastne do teraz bola? Zo školy chodíš vždy domov okolo 5, a teraz je už takmer 7," zložil noviny a podišiel ku mne do kuchyne. Mierne som si povzdychla a položila pohár na pult. Takto reaguje vždy, keď prídem neskôr ako zvyčajne. A vlastne sa mu ani nečudujem.

„Bola som v kníhkupectve na konci mesta. Myslela som, že sa až tak nezdržím, ale ten deduško bol naozaj sympatický," povedala som a nevynechala ani malý úsmev.

„Naozaj? A čo si potrebovala? Vieš, že všetko čo potrebuješ ti kúpim," aj naďalej pokračoval a zapol kávovar.

„Viem oci, ale toto je niečo moje. Chcela som si to vybrať a kúpiť sama," povedala som a vzala tašku ležiacu na zemi vedľa mojich nôh.

„Candice, nabudúce mi povedz ak niekam zájdeš. Bál som sa," chytil ma za ruku a poučne no pokojne vravel. Bez ďalších slov som ho potiahla do objatia.

„Dobre," zašepkala som do otcovej hrude a odtiahla sa. „Idem hore. Mám domáce, ktoré sa nenapíšu samé," odtiahla som sa a venovala mu posledný úsmev. Ako náhle som sa ocitla v mojej izbe, vybrala som denník a tašku hodila na zem. Sama pre seba som sa usmiala a sadla si za stôl. Pár minút som sa naň ohromene dívala a usmievala sa. Moja spokojnosť bola zjavná a ja som sa tešila viac ako keby som si našla nejakých priateľov. Následne som opatrne otvorila denník na prvej čistej strane. S povzdychom som vzala pero položené v stojane a začala.

8. október

6:45 pm.

Konečne. Konečne mám môj denník. Tak dlho som na teba čakala a naozaj som ťa dlho hľadala. Ale doteraz som nenašla žiaden taký, ktorý by bol tak dokonalý ako si ty. Ach, denníček. Neveril by si, ale škola je naozaj ťažká. Hlavne keď si v poslednom ročníku a každý od teba čaká tak veľa. Predmety, z ktorých budem maturovať je literatúra, dejiny literatúry, výtvarné dejiny a samotná výtvarná. Sú to jediné predmety, ktoré ma na tej škole ešte držia. Literatúru ako takú milujem asi najviac na svete. Je to môj spôsob úniku. Oh, jasné. Volám sa Candice a žijem v Holmes Chapel spolu aj s mojím ockom.

Zvyšok ti prezradím neskôr. Teraz sa idem pustiť do učenia.

Pero som odložila a denník zatvorila. Spokojnosť sa rozlievala mojím srdcom a ja som sa usmiala. Nikdy by som nepovedala, že napísať to denníku bude tak upokojujúce. A to som toho ešte veľa nenapísala. Ale škola je škola, povinnosti ma volajú a tak som denník odložila do stola a vytiahla si učebnice. A samozrejme ako prvé som začala s literatúrou.

-----------------------------------------------------------------------------------------
Hi :*
Zas a znova, je tu nová :DDD v ďalšej časti by sa mal objaviť už aj Harry ;)
A samozrejme, ďakujem za opravu sisi69 <3