Diary |h.s.|✔️

Časť jedenásta

Ticho som sedela za stolom mojej izby a pozerala na denník. Nie som si celkom istá, či to naozaj chcem. Nie žeby som sa bála. Len jednoducho je to celé záhada. Hoc príde mi to viac ako realita. A je to miestami aj sranda.

Fajn. V pondelok, čiže zajtra ťa tam počkám. Buď tam o 6 pm. A prosím ťa, buď tam načas.

***

Bolo niečo pred šiestou hodinou večer, keď som sa ocitla pred starou schátranou bytovkou. Ruky sa mi mierne triasli a zároveň potili. Od včerajšieho večera som neotvorila denník. Je mi jasné, že tu Harry príde, ale nechcela som vidieť ďalšie veci, ktoré ma na srdci. Bola som dostatočne nervózna aj bez toho.

Pomaly som otvorila staré dvere, ktoré sa s rachotom otvárali. Namierila som si to do jednej z izieb a sadla si na posteľ, ktorá pod mojou váhou zaprašťala. Ticho som sedela a utápala sa v predstavách toho, ako to bude prebiehať, keď som za počula zvuk starých dverí. Moje ruky sa začali triasť o niečo viac a pomaly som sa postavila.

„Candice?" začula som chrapľavý hlas a mierne sa pousmiala.

„Harry," takmer som zašepkala. Stojac pred posteľou malej izby som čakala, čo bude ďalej. Následne som zacítila niečiu ruku na mojom boku.

„Candice" zašepkal a jeho dych narazil na moje líce. Následne som ucítila teplé pery na mojom líci. Mierne som sa zachvela, čo vyvolalo pobavenie u Harryho.

„Môžem, môžem ťa objať?" opatrne som sa opýtala. Harry sa pobavene uchechtol a následne som sa ocitla na jeho hrudi. Jeho ruky boli omotané okolo môjho pása, tie moje zas okolo jeho krku. Opatrne som sa nadýchla a v tom momente som zacítila jeho dokonalú vôňu. Jeho ruky ma stiahli o čosi viac a ja som sa neubránila úsmevu.

„Konečne," vyšlo zo mňa skôr ako som si to stihla uvedomiť.

„Tiež si myslím," zasmial sa a trošičku sa odtiahol. No jeho ruky ostali na mojich bokoch, tak ako aj moje ruky okolo jeho krku. Opatrne som pozrela smerom na jeho oči.

Boli tak žiarivé. Obrysy jeho tvárne neboli jasné, no jeho oči áno. Tak zelené a dokonale oči nemá nik. A možno za normálneho svetla sú ešte dokonalejšie.

„Tak ako som čakal. Máš dokonalé oči," šepkal tesne od mojich pier. Jeho slová vo mne vyvolávali rôzne pocity, ktoré nebolo možné opísať.

„Je to veľmi odvážne, no môžem ťa pobozkať?" ticho sa pýtal. Moja myseľ pri jeho slovách a vôni strácala kontrolu.

„Áno," zašepkala som. A Harry na seba nenechal dlho čakať. Jeho pery sa ocitli na tých mojich v krátkom bozku. Boli tak jemné a tak dokonalé. A bolo mi jasné, že už cesty nie je späť. Po tomto bozku určite nie. Teplo jeho pier sa pomaly stratilo a ja som si uvedomila, že mám stále zatvorené oči. Keď som ich otvorila pohľad mi upútali opäť dokonalé oči. Na jazyku som mala mnoho otázok, len nejako som ich nedokázala povedať. Harry o niečo pevnejšie chytil moje boky a v tom istom momente som zacítila opäť jeho pery. No teraz to už nebolo tak nevinné. Bol vášnivejší a mne sa to naozaj páčilo. Svojimi rukami som mu zašla do vlasov na čo on súhlasne vydýchol.

„Čakal som na teba dlho, vieš to, že?" šepkal tesne od mojich pier.

„Ale stále ma nemáš. A tak skoro ani mať nebudeš," šepkala som tiež.

„Myslím, že zatiaľ mám všetko čo potrebujem," šepkal ďalej.

Jeho horúci mentolový dych narážal na moje pery, čo vyvolávalo vlnu zimomiraviek.

„Stále nevieme prečo toto všetko," povedala som a nechala sa ním objímať.

„Mne to zatiaľ takto vyhovuje. Všetko ostatne príde časom," vravel a rukami prechádzal po mojom chrbte.

„Bála som sa," zasmiala som sa mojim slovám a viac sa natisla na Harryho.

„Nerád to priznávam, ale aj ja," zasmial sa. Obaja sme sa báli a nakoniec nebolo čoho sa báť.

„Len nechápem jednu vec," zaznel jeho hlas opäť. Nechápavo som sa odtiahla a pozrela do jeho očí.

„Čo?" opýtala som sa.

„Prečo tu a prečo ťa nemôžem vidieť celú? Teba, teba celú," ticho vravel a ruky sťahoval v pevnejšom objatí.

„Už som ti to vravela, Harry. Nechcem sa teraz hádať. Jednoducho to nechcem. Rešpektuj to alebo odíď," mierne nahnevane som vravela a odtiahla sa od neho úplne.

„Nie. Čo to robíš? Poď sem," zmätene vravel a jeho ruky si ma k sebe opäť potiahli. Následne som ucítila opäť tie dokonalé pery na mojich. Jeho bozky boli nežné a pomalé. Netlačil na pílu, čo sa mi páčilo.

„Veď to bola iba otázka, babe," zašepkal tesne od mojich perí a pobavene sa zasmial.

„Čo keby sme sa trošku porozprávali?" opýtala som sa a rukami mu zašla na ramená.

„Fajn, pýtaj sa čo by si chcela vedieť."

„Tak napríklad, športuješ?" opýtala som sa prvú vec, čo mi zišla na um.

„Skôr posilňujem," povedal a napol svaly. Moje pery sa skrútili do pobaveného úškrnu a rukami som chytila jeho svaly.

„Oo, tak toto je ale niečo," zasmiala som sa a stlačila mu jeho svaly.

„Viem, aspoň ťa budem môcť ochrániť. Keď som to pri Gemme nezvládol, pri tebe musím," povedal a ja som sa mierne zamračila.

„Harry, nespomínaj teraz na veci, ktoré sa stali dávno. Myslí na prítomnosť a budúcnosť, čo máš pred sebou," povzbudivo som povedala.

„Čo by som bez teba robil?" opýtal sa a v jeho hlase bolo cítiť spokojnosť.

„Toto isté čo aj ja bez teba," povedala som spokojná so svojou odpoveďou.

„A to?"

„Všade ťa hľadala," usmiala som sa a opäť sa dotkla jeho pier.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ajajaj :D a už to máme tu :3 prvé stretnutie ;) neviem ako často sa mi podarí cez prázdniny pridať časť, ale budem sa snažiť :)
Ináč, akého ste mali Ježiška? :D ja som dostala between us *.* a vy čo? Pochváľte sa.
Ináč, ďakujem za opravu sisi69 , ako ináč :D
Vote&coment