Diary |h.s.|✔️

Časť druhá

Počasie je až príliš pokojné, vzhľadom k tomu, že je už jeseň. Ale asi by som mala byť rada. Jeseň v Anglicku nebýva taká pokojná ako dnes. Ale to mi celkom hrá do karát. Môžem si pokojne vychutnať prechádzku.

Dnes idem konečne do toho obchodíku na konci Homles Chapel. Niekoľkokrát som okolo neho prechádzala, keď som bola s ocom alebo s mamou na prechádzke. Vždy ma dokázal zaujať nejakou knihou alebo jednoducho iba tým, že pôsobil úplne inak ako ostatné obchody. Nikdy som nebola dnu. Iba rodičia tam stále chodili. Ak som chcela nejakú knihu, ktorá bola vo výklade, nechali ma vonku samú a šli mi ju dnu kúpiť. V momente ako som mala knihu v rukách mi bolo jedno, že som nebola dnu. Radosť z novej knihy bola väčšia ako ostatné veci. Dnes to malo byť prvýkrát čo tam pôjdem sama a dokonca aj dnu.

V momente ako som ten obchod zbadala mnou prešla vlna šťastia. Konečne si môžem pozrieť ten obchod z vnútra, plus určite si tam nájdem môj denník. Ako náhle som sa ocitla v kníhkupectve mi bolo ľúto, že som sem nezašla už skôr. Pokojné a útle miesto, kde by som si dokázala akúkoľvek knihu vychutnať v pokoji. Obrovské police zaplnené knihami, starými i novými. V strede tri malé kreslá a vedľa nich stolík na odloženie čohokoľvek. Pri stene malý kávovar na kávu zadarmo. Prečo som sem nezašla už skôr? Nadšene som si začala obzerať knihy v policiach, keď som za sebou začula tiché odkašľanie.

„Dobrý deň slečna. Ako vám pomôžem?" opýtal sa starší deduško s úsmevom na perách. Už v tom momente som si ho obľúbila.

„Ah, dobrý deň. Ja, no hľadám nejaký zápisník, poprípade denník," pokojne som povedala a pristúpila k nemu o pár krokov. Jeho popraskaná tvár sa skrútila do pokojného úsmevu.

„Ste na správnom mieste slečna," povedal mierne trasúcim sa hlasom, čo som pripisovala jeho starobe. Niekam na pár minút zmizol a tak som ostala sama uprostred pokojného kníhkupectva. Až vtedy som si uvedomila, že počuť tichú melódiu klavíra, čo dodávalo pokojnú atmosféru. Na pulte bol položený košík s cukríkmi a tak som si odvážne jeden vzala. No v tom istom momente prišiel späť ten deduško. V rukách zvieral kožený zápisník a mne až srdce podskočilo. Bez akýchkoľvek slov mi ho podal do rúk. Ohromene som vydýchla vzduch uväznení  v mojich pľúcach.

„Dostali sme ho asi tri roky dozadu. Zatiaľ som nemal možnosť ho nikomu ukázať. Údajne je iný ako ostatné. Takéto sú iba dva na celom svete. Je niečím výnimočný, no doteraz  nik nezistil čím. Neviem kde je druhý, ani nič o jeho majiteľovi. Ale viem, že je pre teba. V momente ako si spomenula denník, tento sa mi vynoril v pamäti," vravel deduško tichým a pomalým hlasom. Začal pokračovať ďalej, no to som prestala vnímať, keďže som bola úplne očarená tým denníkom. Jemný kožený obal príjemne chladil ruky. Na kraji bol remienok, ktorý ho držal pokope. Jedným pohybom som odopla remienok a nazrela dnu. Strany boli prázdne, no za to pôsobili dokonalo.

„Je tvoj," vyruší ma hlas dedka a pozriem jeho smerom.

„Koľko stojí?" opýtam sa. Je mi jasné, že musí stáť naozaj veľa. Vyzerá až príliš dokonalo na to aby bol lacný.

„Je tvoj," zopakuje dedko a naďalej sa usmieva, : „Máš ho zadarmo. Je tvoj," dopovie a spod pultu vytiahne malú taštičku, ktorú mi podá.

„Nie. Musí niečo stáť. Koľko vám mám zaň zaplatiť?" aj naďalej pokračujem v tom. Nie je možné aby som ho mala zadarmo.

„Ako som povedal, je tvoj a máš ho zadarmo. Ber to ako darček od starého dôchodcu," zasmeje sa. Neveriacky skloním pohľad k denníku. Naozaj je môj zadarmo?

--------------------------------------------------------------------------------------
Dnes je tu ďalšia :3 už je tam aj denníček :3333 ako veľmi sa tešíte? :DDD
Samozrejme za úvodnú fotku chcem poďakovať mojej úžasnej kamarátke sisi69 <3 ktorá to dala na jednotku a zároveň to je časť pre teba :*