Diary |h.s.|✔️

Časť dvadsiata druhá

5 years later

„Volal mi otec. Plánuje sa v meste zastaviť aj so Suzane. Myslíš, že by tu mohli prespať?" sedela som vedľa Harryho, ktorý si čítal svoj projekt.

„Jasné. Len priprav izbu," povedal, no pohľad neodtrhol od papierov.

„Volal si s Liamom? Ako to ide v obchode?" pýtala som sa aj naďalej. Proste som chcela, aby mi venoval pozornosť.

„Ide to fajn. Chcel by som sa zastaviť v Holmes Chapel a pozrieť to tam. Čo povieš? Urobili by sme si výlet," konečne položil papiere a pozrel mojim smerom.

„To znie fajn. Kedy?" sadla som si o čosi bližšie a usmiala sa.

„Dnes?" nadvihol obočie a potiahol si ma k sebe na kolená.

„A čo otec?"

„Pochopí to. A aj tak myslím, že nám obom prospeje, keď na pár dní vypadneme z Londýna, hm, čo ty na to?" pýtal sa aj ďalej a venoval mi malý bozk na krk.

„Harry, Harry. Fajn, poďme," zasmiala som sa a ruky omotala okolo jeho krku. S úsmevom si ma potiahol o niečo bližšie a venoval mi niekoľko dokonalých bozkov.

„Aspoň pozrieme Thea," zašepkala som tesne od jeho pier.

„Nechceš vlastného Thea?" lišiacky sa usmial a ruku posúval po mojom boku.

„Ooo, čo to? Teraz, keď ty dokončuješ najväčší projekt vôbec a ja dokončujem výšku mi dávaš takýto návrh? Nebude to vhodné, zlatko. Musíme ešte počkať," vravela som a rukami vošla do jeho vlasov.

„Pri tebe sa človek načaká," pobavene povedal na čo som ja dvihla obočie.

„Ale? Ja čakám, kedy si ostriháš vlasy už druhý rok, takže tíško," sarkasticky som poznamenala a potiahla ho za vlasy.

„Miluješ keď mám dlhé vlasy," sebavedomo povedal a uškrnul sa.

„Milujem?"

„Miluješ," usmial sa a opäť ma pobozkal.

„Fááááájn, ideme sa pobaliť!" zakričala som a vyletela z jeho rúk ako strela.

„Poď naspäť," varovne, no pobavene povedal.

„Poď sa baliť," spolu zo smiechom som odpovedala.

„Pôjdem, ale potom budeš mať trest," postavil sa a kráčal smerom ku mne.

„Ale? Aký?" cúvala som dozadu a smiala sa.

„Najkrajší!" zakričal a rozbehol sa za mnou ako strela. Nemala som šancu utiecť a ani som nechcela.

***

„Ocko, je mi to naozaj ľúto," vravela som do telefónu, už keď sme sedeli v aute a smerovali do Holmes Chapel.

„Myslel som, že si nebudeme musieť platiť hotel," nafučane odpovedal.

„Prepáč, nabudúce," ospravedlnila som sa mu už asi desiatykrát.

„Fajn, fajn. Pozdrav Harryho."

„Jasné, ty Suzane," povedala som a bez ďalších slov ukončila hovor.

„Heh, že pochopí. Chceli nás využiť," pobavene som položila telefón na palubnú dosku a zasmiala sa. Harryho ruka sa následne ocitla na mojom stehne.

„Vieš čo je zajtra za deň?" opýtal sa Harry, ignorujúc moje „rozhorčenie".

„Hej. Streda," odpovedala som neurčito aj keď som vedela, kam smeruje.