Diary |h.s.|✔️

Časť siedma

Harry ,,,,,,, Candice

---------------------------------------------------------------------------------------

Ráno som sa zobudila s naozaj dobrou náladou. Od tej nehody sa mi to nestávalo, preto som tieto myšlienky potlačila a s úsmevom nakráčala do kuchyne.

„Dobré ráno, ocko," s úsmevom som podišla k ocovi a venovala mu bozk na dobré ráno.

„Candice? Čo taká dobrá nálada?" hneď sa pýtal. Mohlo mi byť jasné, že sa to nezaobíde bez tejto otázky.

„Neviem? Asi to bude tým, že je dnes sobota?" nejako som zo seba dostala a sadla si za stôl.

„Fajn?" podozrievavo si ma otec premeral, no ja som sa pustila s chuťou do raňajok.

***

„Dnes idem k babičke na celý deň. Chceš ísť tiež, alebo to tu zvládneš sama?" opýtal sa ma otec, keď prechádzal okolo mojich dverí. Spomenula som si Harryho a na to ako si s ním chcem dnes písať.

„Zvládnem to tu," usmiala som sa a on bez ďalších slov odišiel. Ako náhle som z dola počula kričať ahoj, vytiahla som denník. No a hneď som tam našla aj zápis od Harryho.

Sobota. Myslím, že dnes celý deň preležím v posteli. Chceš sa podeliť o svoje plány?

Budú rovnaké, Harry. Je sobota. Dnes nič nerobím.

Fajn. Myslel som si, že si zaujímavý človek.

Oh, to hovorí ten, ktorý hneď odpísal do čarovného denníka, ktorý nedáva „upozornenia" o prichádzajúcom zápise. Čo to znamená? Sedel si a čakal na mňa :D *pohľad namyslenej kráľovnej*

Toto.. oh

Došli ti slová? :D

Nie, len som to nečakal.

Došli ti slová.

Fajnnn. Poďme sa rozprávať o niečom normálnom. Hm, chceš mi povedať niečo o sebe?

Myslím, že túto tému si necháme na inokedy.

Ale nie, toto nemôžeš. Chcem ťa spoznať. Chcem vedieť o tebe všetko Candice.

Nie je to dobrý nápad. Aspoň nie na teraz.

Toto neurobíš. Veď chcem nadviazať konverzáciu. Kontakt. Kamarátstvo. Lásku.

Ou, hups. Toto posledné... eh...

Nie som pripravená na kontakt, kamarátstvo a lásku, Harry. Nie som si istá touto vecou..

O čo ti sakra ide? Veď chceme zistiť, čo sa to deje...

O nič! Jednoducho sa bojím. Nemám priateľov, nemám najlepšiu kamarátku, nemám už ani sestru. Som sama a zatiaľ to bolo fajn. Ja už len nechcem opäť zažiť to, čo kedysi..

Keď si sa tak rozpísala, čo na to, že by si pokračovala? Pomôže ti to ;)

Frencis. To bola moja sestra. Najlepšia kamarátka. Moje odreagovanie, moja útecha, proste dokonalá sestra. A keby len to. Jednoducho dvojča. Neviem či si to dokážeš predstaviť. Mať dvojča je niekedy lepšie ako najlepší kamarát. To, že si rozumiete aj bez slov. jednoducho to bolo dokonalé. Raz sme mali ísť do mesta. Spolu. Lenže ja som odišla skôr ako som mala. S Frencis sme sa dohodli, že pôjdeme spolu. Mali sme ísť spolu.... lenže ja som šla skôr. A neostávalo nič iné, ako poprosiť mamu aby Frencis vzala do mesta. Samozrejme mama mala robotu a pre to sa nemohla dlhšie zdržiavať. Mama šla príliš rýchlo. A začalo pršať. Keď boli pred jednou zákrutou, auto sa dostalo do šmyku..... zomreli. Obe. Iba mojou vinou. Mala som ju počkať. A nie odísť skôr. Nemala som byť taká hlúpa. Obe by ešte žili...

Ako náhle som to napísala, denník som zavrela a slzám nechala voľný priebeh. Tak sakra to bolelo. Spomínať na to všetko čo sa udialo. Na to že to bola iba moja chyba.

Denník som hodila na posteľ a pomaly som šla von na terasu. Tu sme vždy sedeli spolu s Frencis keď nám bolo smutno. Sedávali sme tu a rozprávali sa. Niekedy to trvalo aj celé hodiny. Od rána do večera. Možno bola chyba nehľadať žiadnu inú kamarátku. Teraz by som tu nesedela len tak sama. A Harry? Možno on je nejaký môj spôsob odreagovania sa? Keď ja naozaj neviem. Je to tak šialené, až je to choré.

„Candice?" ozval sa otcov hlas a ja som ticho vydýchla. Obzrela som sa a uvidela som jeho ustarostený pohľad.

„Tati," šepla som a pobrala sa k nemu do objatia.

„Zlatko, nemôžeš sa takto trápiť," šepkal a zároveň ma tuho zvieral vo svojom objatí.

„Keď ja viem, že je to iba moja chyba," s poťahujúcim nosom som povedala a odtiahla sa.

„Nemôžeš," záporne pokrútil hlavou.

„Môžem a ty to nechápeš," povedala som a pobrala som sa naspäť do mojej izby, kde som sa hodila o posteľ. Pohľad mi padol na denník a tak som ho s trasúcimi sa rukami vzala a otvorila.

Tvoja čo? Prepáč babe, ale ty v tom nehráš žiadnu rolu. Ak sa to malo stať, čo určite malo, stalo by sa to kedykoľvek. Je mi to ľúto.. naozaj. Zažil som niečo podobné. Až na to, že to nebola sestra ale mama a oco.. o sestru som prišiel inak. Bolí to, viem. Aj mňa to bolelo. A teraz? Som sám ako palec na ruke, so starým dedom dole pri telke. Ale nie si sama. Máš oca. A teraz máš už aj mňa ;)

Viem, prečo máme tie denníky..... obaja sme zažili nechutnú stratu tých najbližších..

--------------------------------------------------------------------------------------

Hi! Po trošku dlhšiom čase je tu zas nová časť ;)
Za opravu samozrejme ďakujem sisi69 , ale časť má byť venovaná MartinaMalejova , takže je to pre teba :*
Dnes alebo zajtra bude ďalšiaaaaaaaaaaa ;) ak niekto chce venovanie, môže si poprosiť ;)