Časť 13

27 1 1
                                    


Nevedela som čo mam s tým darčekom robiť (logicky ho asi otvoriť) ale radšej som zavolala Lucasovi. On mi povedal nech si nerobím starosti a nech to iba otvorím. Lucas my daroval prázdnu škatuľu. V nej bol iba lístok : ,,Táto krabica je z dňa keď som si uvedomil čo má pre mňa naozajstný význam (ty). Do nej si budeme dávať spoločné spomienky.  Z láskou Lucas."

On je taký zlatý a pozorný. Dnes tu bol môj brat Martin so svojou priateľkou Sandrou. Vyšla som z izby a zamierila som si to rovno do kuchyne. Tam už sedeli všetci aj mama z otcom. ,,A zasa meškáš." zasmial sa brat a spolu s ním aj ostatný. ,,Ahojte." pozdravila som sa aby som Sandre nepripadala ako nejaká hlupaňa. So Sandrou sa poznám už dlhšie, vlastne ona ma učila v škôlke. ,,Ahoj Sandra." vrhla som sa na ňu s velikánskym úsmevom. ,,Ahoj Alex." ,,Dlho som ťa nevidela." stále som mala na tvári ten úsmev keď som naozaj šťastná. ,,Ani ja teba, ako sa ti darí? máš už niejakeho priateľa?" Sandra sa zo mňa iba smiala, trocha som sa začervenala no ale prečo to nepovedať. ,,No mám volá sa Lucas ale je strašne pozorný a viem že má ma naozaj rád." trochu som s úsmevom poľavila ale aj tak som pôsobila ešte stále šťastne. ,,Takže nám dospievaš, to je skvelé, potom sa môžme porozprávať." iba som zakývala hlavou na znamenie súhlasu. Všetci sme sa zasmiali dokonca aj mama s otcom. 

Keď odišli (rozhodli sa že pôjdu do hotela, kvôli súkromiu), tak som zavolala Lucasovi. Dohodli sme sa že pôjdeme do parku...





I'm crazy !Where stories live. Discover now