I'm crazy !

Časť 15 Je koniec!

Je nedeľa... čas plesu. Šaty mám kúpené už mesiac ale keď sa na nich pozriem je mi zle!

Oblečiem si ich. TOPÁNKY! Nie nezoberiem si ich! Som rozhodnutá. Dám si rúž a riasenku ako sa patrí a som hotová. Ples sa začína až o ôsmej. Idem sa prejsť.

Prechádzam sa po meste len tak. Som bosá a cítim ako je zem chladná. Nemá srdce a pri tom ju zohrieva jej jadro. Tento pocit mi bude chýbať. Prechádzam okolo lavičky kde vždy sedeli Smithovci. Je prázdna. Niečo mi hovorí že tento deň je ten správny čas, teraz to urobím. Sadnem si na túto lavičku a začnem si klásť veľa otázok: Boli vždy sticha keď tu sedeli? Prečo tu vždy boli? Je toto nejaké znamenie? Prečo tu niesu? Ako dlho chodili do parku na túto lavičku? Spoznali sa práve na tejto lavičke? ... takéto a podobné otázky mi behali mysľou. Odpoveď sa už nedozviem.

Prečo kladieme otázky až keď je všetko stratené? ...odpoveď je ľahká.Pretože sa bojíme, že keď budeme počuť pravdu tak nás to zničí.Tak sa radšej pýtame na niečo na čo už odpoveď nenájdeme. Je to smutné, že je toľko neodhalených odpovedí. Na niektoré z nich sa možno len zle pýtame ale to sa ja už vážne nedozviem.

Ak by mal byť toto môj rozlúčkový list (čo aj je) tak sa mi páči. Na toto som čakala celý svoj život. Vy budete tento list čítať, Vy budete plakať, Vy sa budete modliť, Vy budete prosiť o druhú šancu pre niečo čo sa už vrátiť nedá. 

Týmto sa s vami lúčim. Vaša Alex. 

Zostanem navždy vo vašich srdciach. Odkazujem Vám všetkým že Vy máte prečo žiť! Keď si to budete čítať budem už ležať na lavičke Smithovcov. Teraz je to už aj moja lavička. Teší ma že som mohla žiť takýto život! DOVIDENIA

Tak je asi koniec! :D Toto nikto nečakal. Hlavná hrdinka sa zabije, nečakané. Neide o to že by bola nejaký psychopat, to nie! Ona sa nezabila vôbec kvôli láske ani kvôli žiadnej nevyliečiteľnej chorobe. Zabila sa lebo jej život nebol nikdy krajší. Ona sama vedela že má prečo žiť a zabila sa. Smutné z vášho pohľadu, šťastné z môjho. Tento príbeh bol vlastne iba výplod jej fantázie. Keď ona zomierala tak si toto všetko, celý tento príbeh vytvárala vo svojej hlave.

P.S.: ak toto čítajú moje kamarátky tak som v pohode :D Len som tento príbeh chcela ukončiť.

P.S.S.: Vy si život prosím neberte! Je to veľmi zlé ak si ľudia zoberú život. Vy ste určite dobrý/é a múdry/e dievčatá a chlapci a určite nieste tak hlúpy/e aby ste si zobrali život. 

VžDy Je DôVoD žIť !!!