I'm crazy !

Časť 9 Mám šialený život

Vstala som o 10:00, síce je dne streda ale nemáme školu, máme riaditeľské voľno takže budem celý deň asi s Jessom.

Alex: Ahoj :) nechcel by si ísť na prechádzku do parku?

Jess: Ahoj :) a áno rád stretneme sa pri zmrzline.

Alex: Dobre, hneď som tam :*

Jess: =)

Rýchle som si obliekla tepláky a moje obľúbené tričko, ktoré som zobrala bratovi. Vybehla som z domu, bola som už pri zmrzline keď som zrazu zbadala Lucasa, pozerala som sa naňho, on otočil hlavu a pozrel sa na mňa. Začal za mnou utekať tak som sa rozbehla aj ja. ,,Počkaj, Alex stoj!" kričal na mňa ale ja som nezastavovala, iba som po ňom začala ziapať: ,,Daj mi pokoj!" Už som nevládala tak som si musela sadnúť, Lucas si ku mne sadol ale ja som sa mu otočila chrbtom. ,,Alex ale ja ti len chcem niečo povedať." s prosebným výrazom sa na mňa pozrel ,,Dobre hovor! Ale pohni si!" som naňho strašne sprostá, a viem že on za to nemôže len som strašne tvrdohlavá. ,,Dobre, no tak vieš milujem ťa a bolelo ma keď si vtedy odišla s Jessom a mňa nechala tak. Asi si mala dôvod sa na mňa uraziť, bol som hlúpy ale chcem sa ti týmto ospravedlniť takže prepáč. Čo na to hovoríš?" z úžasom som na neho pozerala ale našťastie mi zazvonil telefón, volal mi Jess. ,,Áno zlato?" ,,Kde si?" ,,Ach, prepáč už bežím za dve minúty som tam." začala som utekať a Lucasa som nechala tak aj on sa pobral preč.

Keď som tam dobehla Jess na mňa pozeral s trochu na štvaným výrazom. ,,Kde si bola?! Bál som sa o teba." ,,Prepáč ešte som musela pomôcť mame ale už som tu." objala som ho a dala mu jeden z najsladších bozkov aký som mu kedy dala. ,,Dobre, a preto ťa ľúbim." so šibalským úsmevom mi povedal a objal ma. ,,Kvôli mojím bozkom?" ,,Nie celkom kvôli tvojim bozkom, pretože vždy keď ma pobozkáš sa do teba zamilujem znova." ,,on je taký zlatý", pomyslela som si a dala som mu ďalší už dlhší sladký bozk. On sa iba usmial a ďalej sme už kráčali ruka v ruke. V parku sme sedeli na lavičke a iba tak sa rozprávali. Večer asi o 21:00 ma odprevadil domov tam sme sa objímali asi pol hodinu, dali sme si ešte pusu, on odišiel ja som ešte stála na chodníku a kývala som mu. Zaspala som spokojná no predtým som ešte hodinu volala s Jessom...

Je mi strašne ľúto že som strašne dlho nič nenapísala.

Ale som rada že tento môj príbeh už čítajú toľký ľudia. ĽÚBIM VÁS