Ja vs. celý svet

Vzchop sa!

Ešte chvíľu som si poležala už aj tak dosť rozhádzanej posteli a premýšľala o tom, že keď sa v sobotu vráti mama, musím jej poďakovať. Kvôli ninulom incidente so šikanou mi napísala týždeň voľna. Aby som si oddýchla.

Zvláštne, zdá sa mi to tak ďaleko. Akoby uplinulo sto rokov od vtedy, čo som ležala na zemi schúlená pod paľbou kopancov. Teraz mi to pripadá ako totálna malichernosť.

Pár minút som takto poležávala ale napokon ma dokopala vstať prijatá správa v mobile ohlásená hlasným a nepríjemným pípaním.

Samozrejme, bola to Lucy.
Lucy01- chcem sa stretnúť...hneď
Lucy01- nepochopila som čo si mi hovorila v telefóne
Lucy01- tak čo môžeš?
Lucy01- Tamaraaa ozvi sa!!!

T mozme sa stretnut
L oki oki oki!!!
T neviem...kedy za hodinu?
L čo??za pol hodku nech si prichystaná...
Daj si dačo pekné!!

Čože?! Za polhodinu?! Ešte som sa ako nepozrela do zrkadla ale viem, že ma tam nečaká nič pekné.
Rozhodla som sa nestrácať čas.

Ako som vstala na vlastné nohy, mierne sa mi zakrútila hlava. Dunelo mi v nej a oči sa mi zastierali.

Čo ma však prekvapilo bolo to, že v dolnej časti tela to nebolo až také ukrútné.
Ak nerátate nohy posiate modrinami, krívanie a pálenie v oblasti...no však viete.
Ale nič zlomené, vďaka bohu.

Musíš byť silná Tamara! Okamžite prejdeš do kúpeľne a dáš sa dokopy! A pome, máš už len 22 minút!

V kúpeľni som sa vyzliekla prepotené pyžamo a vstúpila do sprchového kúta. Kvapky horúcej vody mi dopadali na moju doráňanú pokožku, zmývajúc zo mňa rany ako telesné, tak i psychické.

Stihla som si všimnúť výrazné odreniny v oblasti panvy a spálené odtlačky lana na rukách.

Znova sa mi do myšlienok vkradli útržky z tej noci. Voda na lícach sa pomaly začala miešať so slzami.

No tak Tamara! Nesprávaj sa ako malé dieťa! Zotri si tie slzy a choď sa osušiť!

Poslúchla som moje podvedomie, napla hruď a chrbtom ruky som zmyla posledné dôkazy môjho smútku.

Tak to má byť.

Zo sprchy som sa ihneď zabalila do ružového-srdiečkami posiatého-najsamgýčového župana ešte z čias, keď mi bolo šesť a išla sa trocha upraviť k zrkadlu.

OH MÔJ BOŽE...

Pozeralo sa na mňa niečo, čo sa výzorom podobalo na ranené zviera.

Krvavočervené oči s modrými váčkami pod nimi na mňa civeli spopod prepadnutej tváre. Líca stratili všetku farbu. Zarazilo ma, ako veľmi som za tento týždeň schudla.
Všetko to malo nádych takej sinavej, chorej farby.
K tomu dodať ešte monokel cez oko, roztrhnutú peru a oškretý fľak na líci.

OH MÔJ PREDRAHÝ BOŽE...

Vyzerám ako chodiaca mŕtvola.
Po tvári sa začali kotúľať ďaľšie slané kvapôčky. Rýchlo som si ich zotrela.

Musím byť silná. Nech sa o mňa Lucy až tak nestrachuje...

Trasúcimi ťahmi si na púdrenku nanášam hrubú vrstvu make-upu a prekrývam všetko, čo má modrú alebo červenú farbu. Celkom sa mi to darí.

Po ôsmich minútach ustavičného nanášania toho svinstva vyzerám aspoň ako živá.

Teraz je na rade linka a špirála. Výsledný efekt by som nazvala uspokojivý.

Už len rúž. Červený postačí. Ten aspoň troška schová tú moju rozbitú peru.

Nakoniec troška vyštípať líca, rýchle prezlečenie sa a môžme vyraziť.

Pred odchodom som sa ešte skontrolovala v zrkadle. Vyzerám takmer ako niekto iný.

Nuž, taký je život. Povedal klaun a so slzami v očiach si nakreslil úsmev.

Ďalšia kapitola do usmrkaného počasia....dúfam,že sa páči.
Za videnia veľká vďaka.
Upozorňujem na 2000videní.
Hore môžete vidieť Tamaru.

NiKa7890.