Ja vs. celý svet

Komu veriť?

,,Čo doboha?!"

Toto bola moja prvá reakcia.
Asi sam nezareagovala príliš dobre, lebo Mason sa potom tváril ešte previnilejšie.

,,A kedy si mi to akože chcel povedať?! Som sestra drogového dílera! Doboha!" zahrešila som.

,,Prepáč nechcel som ťa tým zaťažovať a ešte keď si mala problémy aj v škole...myslel som si, že to na teba bude priveľa..." snažil sa z toho vykrútiť Mason.

,,Len sa mi neospravedlňuj! Správaš sa ako malé dieťa! Drogy?!
Čo ťa to napadlo? Myslela som si, že už si dospelý!"

Vstala som a chystala sa z tejto miestnosti, ktorá sa začala postupne plniť dusnou atmosférou, čo najrýchlejšie vypadnúť.
Vtedy mi Mason schmatol ruku:

,,Mia, som idiot chápem...ale prosím, vyvaruj sa Erika! Pravdu už vieš, nemusíme sa v tom viac piplať..."

Jeho ruku som ztriasla ako nepríjemný hmyz.

,,Ty mi nebudeš hovoriť, čo mám robiť!" skríkla som a s touto vetou som hlasito zabuchla dvere.

Rozbehla som sa k svojej izbe. Našťastie mal Mason aspoň trochu rozumu a neprenasledoval ma.
To by odomňa ešte dostal nahukané.
Keď som dobehla do mojej izby, zamkla som dvere.
Sadla som si k okraju posteli s fialovou výšivkou.
Mám rada fialovú farbu.
Už od detstva.
Pamätám si ako mi mama s Masonom plietli z venček z kvetov takej istej farby, ako je moja výšivka.
Pri tejto spomienke ni vtrhli slzy do očí.

Ako mi to mohli spraviť?
Obaja.
Mala som zmätky komu mám veriť...
Masonovi- môjmu veľkému bračekovi, ktorý si ma vždy zastal ak som spravila dajaký prúser a ktorý teraz zradil svojho najlepšieho priateľa?
Alebo Erikovi- ktorý toto všetko s tými drogami začal a kvôli nemu riešime všetky tieto sračky ale ktorého mám tak rada?
Alebo ani jednému...
Masona to, ako vidím, trápi a má starosti o mňa aj o Erika.
A Erikovi...ako vidím je to jedno. A to na celej čiare

Ale čo to tu trepem!
Budem si robiť konečne po svojom, presne to, čo ja chcem a nie to, čo chcú druhí!
Celý svoj mizerný život som sa len prispôsobovala tomu čo sa páčilo ostatným.
Ale teraz už nie.
Už nebudem skákať ako ony pískajú!
Už nebudem len so sklopenými ušami počúvať pokyny ľudí!
Už nie!
Nastal čas kedy ukážem všetkým, že nie som len tá tichá, šikanovaná Tamara!
Hneď teraz zavolám Erikovi aby ihneď prišiel!
A potom mu vyčistím žalúdok za to všetko, čo si kvôli nemu musel prejsť a Mason a ja.

Akurát som sa išla zohnúť po mobil, že mu zavolám, keď mi práve vtesy prišla správa. Ha, mi o vlku...

Ericek:  Ahoj Mia... Mohol by som sa s tebou stretnúť? OSAMOTE.
       
   
Tamara19: Dobre. Kde a o koľkej.

Ericek: Mohli by sme pred  tvojim domom. Za 10min som tam

No nazdar! Wow...no čo dodať. Idem na vec.

Presne za desať minút zazvonil zvonček.
Bol presný.
Šla som otvoriť.
Ešte prestým som však skontrolovala Masona.
Pomaly otváram dvere na jeho izbe.
Spal.
To je dobre.
Chvíľu, ale len chvíľočku som sa na neho pozerala.
Môj ďaľší nový pohľad na jeho osobu.
Keď spal bol taký...nevinný a rozkošný.
Hlavne rozkošný.

Zvonček zazvonil druhý krát, tentoraz naliehavejšie.

Boha Tamara čo to stváraš! Okríklo ma moje podvedomie. Ešte ho zobudíš.

Po treťom zvonení som sa konečne zdvihla od Masona. Pošpičkách som zišla z jeho izby, potom zo schodov do vstupnej haly a tam s vŕzganím otvorila dvere.

Stál tam Er...počkaj to nebol on.

!!Boha!!!
Je to v riti, je to vo veľkej zasratej riti.

Pred očami sa mi vyškierali Sedrick s jeho partiou....

No čo myslíte...čo sa stane?
Komenty a votesy..diki moc.
Inač ďakujem za tie videnia.
A aj komenty a votesy.
A chcela by som vám povedať,že chcem aby ste si prečítali príbeh od dlugoski.
Takže šup...  :) :D :D

NiKa7890