Ja vs. celý svet

22.časť

Hej hej predtým než začnete čítať je tu nova vec...Kapitoly nebudú mať názvy ale budú očíslované.
Príjemné čítanie💪💪.

Spravila som tú najodvážnejšiu vec v mojom živote. Viem,že to znie smiešne, ale pre mňa to bolo dosť dôležité. Ach jaj, keby som len vedela, čo všetko sa kvôli tomu bozku stane. Nemala som však ani poňatia.

.......

Erik si ma ešte pritisol k sebe a tentoraz ma začal hladiť po celom tele. Nebol ani moc trúfalý, ale ani zas moc zdržanlivý. Jeho šikovné prsty sa ma dotýkali tesne pod pásom.
Bolo to niečo úplne iné. Už chápem, čo mysleli tými motýlikmi v bruchu. A nebolo ich málo! V bruchu sa mi trepotalo tisíce krásnych motýlích krídelok. Narozdiel od Sedricka, Erik bol nenáhlivý a pozorný, necítila som sa a ním pod tlakom a to vyvrcholilo následným pootvorením mojich úst, čím som mu umožnila prechod pre jazyk.
Nedokážem ani popísať, koľko vecí sa mi práve vtedy honilo hlavou. Ale jedno mali spoločné - všetky sa sústreďovali na Erika.

Jeho silné ruky, obviazaná dlaň, hebkosť jeho nádhernej pokožky. Jemné strnisko, ktoré mu rašilo spod lícnych kostí, svalnaté telo. To všetko patrilo mne. A ja som zas patrila jemu.

Avšak aj tak tu bolo niečo, čo mi bránilo sa úplne uvoľniť. Niečo, čo mi už dlho ležalo v žalúdku.

Nedobrovoľne som sa odtiahla od Erika. V očiach sa mu zračilo prekvapenie.

,,Vieš Erik ja som bola slepá, keď som videla ako ťa raním, zakaždým keď si ma zachránil a nechala som to tak aby si sa trápil, tak sa...no...tak sa ospravedlňujem."

A on? Len pokrútil neveriacky hlavou.
,,Mia, ako sa ty mne môžeš ospravedlňovať? To skôr ja som ten, kto je nevychovaný. Zachránila si mi život! Keby nebolo teba, Sedrick bya už dávno dobodal tou palicou. Tak to pochop! To ty si tá hrdinka!"
Chytil ma za tvár a jemne ma pobozkal. Ja som však nemala dosť a po čase sa bozk prehlboval až sa nakoniec zmenil na búrlivú vojnu jazykov. Našich jazykov.

Všetko by prebiehalo perfektne, keby pomedzi vzdychy nevyriekol tie slová. Tri sprosté slová. Veta, ktorú povedal bola krátka, v bežnom rozhovore bezvýznamná, ale teraz zmenila všetko odzákladov. Celý svet sa mi teraz prevráti naruby.

,,Mia...ľúbim ťa!"

Čo som mala povedať?! Mám ho rada, to je pravda, ale milovať ho?! Veď som ešte iba dieťa!

Dych sa zrýchlil, tep stúpol a mne sa zahmlelo pred očami. Povedala som tú najkrutejšiu a najhlúpejšiu vetu, ktorá sa odpovedá pri takomto vyznaní.

,,Ja viem..."

KRISTA TAMARA TY SI BLBÁ!!!

Nastalo ticho...

Trápne ticho.

Dosť dlhé a trápne ticho.

Musela som z neho odtrhnúť oči. Vyzeral skleslo, smutne.

A to všetko zase kvôli mne.....ach jaj...prečo len ja?

Padla na mňa deprimujúca nálada, taká silná, že som sa rozplakala. Cítila som sa trápne.

,,Mia...Čo ti je?"starostlivo sa ma spýtal Erik. Tak starostlivo, až sa mi zdalo, že moju odpoveď úplne prehliadol.

,,Nič som v poriadku...a vlastne nie som! Bola som znásilnená, Erik! ZNÁSILNENÁ! Jasné, že mi niečo je! Cítim, ako sa mi zviera hrudník, zastavuje sa mi srdce hoc len pri myšlienke na nejaký vzťah či dotyk! To si až taký spomalený, keď si si toho nevšimol!" urážky sa zo mňa valili takmer okamžite, prichádzali návalovo, prerušované plačom a hlbokými vzlykmi.
Začala som Erika päsťami mlátiť do hrude. On ma však nezastavil, pevne držal. Ani nevyzeral, že by ho tie údery boleli.

A ja som len plakala, chrlila nadávky a kričala. Po čase ma to zmorilo, hlas sa mi zasekol, slzy už neprichádzali. Únavou som padla do jeho náruče.

On si ma privil, tuho objal a vtisol bozk na temeno hlavy. Popri tom zašepkal:

,,Pššt, ja viem, ja viem. Pššt, všetko bude dobré, uvidíš. Všetko bude dobré."

A ja som tomu uverila. Verila som, že sa všetko zlepší. Keď mi to povie on, tak áno. Dokým budem s ním, všetko bude dobré.

Ste úžasní koľko votesov🐾🐾🐾
Okej...dobre ľudkovia...mám nový mobil takže až tu budú dajake preklepy tak ma ospravedlňte.
A hej dávam zmenu nepíšem názov kapitoly ale čísla..
A prosím komenty na povzbudzenie...lebo sa mi potom ľahšie píše.😉😉
Ďakujem.😉😉