Vyrieši sa niečo??

301 42 11
                                    

Čakali sme na koniec hodiny.
Stále som ležala na zemi.
Erik si to všimol a zodvihol ma.

,,Tamar musí určite ti je zima"povedal.
,,Nie."odpovedala som a čakala, čo sa stane.

Zdvihol ma na svoje kolená. Ocitla som sa v jeho náručí.
Rukou mi zdvihol tvár.
Pozrela som sa do jeho očí. WOW!!
Mal krásne modré oči. Sklopila som zrak lebo som to nevedela vydržať.
Boli také pekné!!
Cítila som jeho teplý dych a jeho kolínskú.

....CŔŔŔŔNNNNN....
Zazvonilo na prestávku. Vyšla von Segerová,ktorá mala s mojou triedou biológiu.
Zahľadela sa na mňa prenikavým pohľadom,ktorý neznamenal nič dobré. Vykročila ku mne...

,,Ako si dovoluješ tu sedieť cez hodinu a nikomu nič nepovedať!"začala kričať.

,,Ja..j..ja."nevedela som sa vykoktať.

,,Aby si vedela, idem si to vybaviť s tvojim triednym!"

Erik za ňou utekal. Nič nevybavil.

,,P..pan.."zastavila ho.

,,Aby si vedel tieto tvoje historky môžeš hovoriť triednemu Tamary Lankovej!!"

,,Dobre ako chcete"povedal jej. So zaťatými päsťami sa vrátil ku mne.

,,No ako??"spýtala som sa, síce odpoveď som už dávno vedela.

,,Nič!"rozzúrene povedal.

,,Musíme počkať na tvojho triedneho a ako poznám Lexa tak ten bude z toho robiť haloo!!"povedal namosúrene.

,,No to hej"smutne som povedala.
Pozrela som na neho. Z kútikov mojich hnedých očí začali pomaly liať kvapky sĺz.

,,Ále neplač...šetri si slzy oni ti za to nestoja..." v jeho očiach bolo vidieť súcit...a potom jemne obmotal ruky okolo môjho pása a ...objal ma.

Zarazila som sa, bol to zvláštny pocit. Ale páčilo sa mi to. Cítila som sa tak bezpečne... Budeme to musieť praktizovať častejšie :D

Nemala som pojem o čase. Zdalo sa mi,že sme takto spolu velú večnosť...a vlastne ani by mi to nevadilo :D

Až pokým....

,,Hmmm!!" ,,Neruším?"spýtal sa arogatne Lexa ,môj triedny. Pritom na nás zazeral opovrhujúcim pohľadom... Je to hajzel prvej triedy...Viem nemala by som o ňom takto hovoriť ale je odporný.

,,Ak mi nevysletlíte. čo tu robíte tak vám dám neospravedlnenú hodinu!"kričal.

Po dlhom čase sa ozval práve Erik:
,,Pán učiteľ,chcel by som vám to vysvetliť."
,,No to som zvedavý."odfrkol Lexa.

,,Išiel som do triedy a videl ako Tamaru šikanuje Sedrick Diggori a Watson Smith, tak som bežal k ním a opýtal sa, čo to robia. Neodpovedali tak som na nich zhúkol a odpálili preč no zatedy Tamara odpadla. Čakal som kým sa zobudí. Zobudila sa 10minút pred koncom hodiny."

,,Noo.n.no.hmm.,ako mám vedieť,že ste si to nevymysleli?"opýtal sa Lexa.
,,Takéto veci sa nevymýšľajú predsa."skríkol po učiteľovi.
,,No dobre necháme to tak a keď sa niečo podobne stane hneď pôjdete ku mne rozumeli?"

,,Pán učiteľ,aha!"ukázala som na svoje modriny.
,,To môžeš mať aj z niečoho iného zlatá moja!"povedal.
,,No nič necháme to tak a nikto sa o tom nedozvie platí?"spýtal sa nás.
,,To ako nebudeme riešiť?"spýtala som sa.
,,A je to potrebné?"spýtal sa učiteľ.

No jasné nebude to riešiť,keď ide o jeho miláčikov Sedricka a Watsona...myslela som si...

Učiteľ odišiel a ja som išla za Erikom.
,,Erik,ďakujem ti za všetko."povedala som mu.
,,Č..čo...?"spýtal sa.
,,Že ti ďakujem."zopakovala som a objala ho. On sa usmial a pohladil mi chrbát.
,,Tak ahoj dnes po škole."žmurkol na mňa a odišiel.

Pomaly som sa odplazila do triedy a v tom na mňa skočila Lucy..
,,Bože Tamari nestalo sa ti nič?"obzerala si ma.
,,Nie!"sadla som si za lavicu a celý deň počúvala výklady učiteľov.
Mali sme dejepis,matiku,slovinu,občinu proste nuda no najviac som sa tešila na Erika.

Lucy ma zasypala otázkami.

Všetko som jej zodpovedala.
,,Že sa ti Erik páči?"opýtala sa ma.
,,Čo čo..č..čože?"zakoktala som sa.
,,Tákže áno!"zasmiala sa.
No to som si musela priznať.
Zasiahla ma vtedy keď som to najmenej čakala...

Pohľad Erika

TAMARA ma niečim priťahovala,ale neviem čím. Možno tie jej plné pery,kakaové oči,zvodné kučery a hlavne nenadutosť. Proste bola pekná.
No nič dnes sa s ňou stretnem a poviem jej to....Ach nie nepoviem lebo sa ma zľakne.
-----------------------------------------------------------------.

Už sa teším na Erika....Jupí.....
Ako tak kráčam domov vidím ho pred mojím panelákom.
,,Ahoj"pozdravím ho.
,,Ahoj"odzdraví.
,,Ako vieš,že tu bývam?"spýtala som sa.
,,Noo...neviem ja...byvam vedľa tvojho paneláku."odpvedal

Jooo!!!býva blízko mňa...

Super...najkrajší deň.

S Erikom sme sa išli prejsť. Najprv sme išli okolo parku, potom okolo panelakov a nakoniec do obchodu. Kúpila som nejaku drobnosť pretože ako vždy som bola hladná.
Nakoniec ma Erik odprevadil domov.
,,No tak v pondelok v škole,maj sa!"S úsmevom dodal.

A ja som šťastne odišla domov...

,,Čo sa tak smeješ od ucha k uchu?"spýtal sa brat.
,,Len tak nemôžem?"odvrkla som.

Všetko som mu vysvetlila a už našponovaný sedel..

,,Počkať Erik Harley?"spýtal sa nedôverčivo.
,,Prečo ten pochybovačný tón?Ty ho poznáš?"opýtala som sa.
,,No hej,nanešťastie áno."povedal,ale čo tým myslel už nevysvetlil.

,,No,ale ak budeš potrebovať pomoc som tu vždy pre teba hej?"zas sa spýtal.

,,OK."
Potom už bola len večera,sprcha a šup do postele...
Zapla som si net a videla žiadosť od ErikEricek prijala som a onedlho mi pípla správa..

E: Ahoj co robis?
J: Prave si ma zobudil.
E:To ma mrzi..:(
J: Ale mna nie :)
E: Nerozumiem..
J: Pochopis neskor..
E: Ok dobruuuu..;);););)
J: Aj tebe..:-*
E: :-*
J: :)
E: ;)
J: :-*
E: :)
J: :)
E: :)

........Zaspal som..........

Dalšia časť...je tu.

NiKa7890

Ja vs. celý svetTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang