Ja vs. celý svet

I'm not bitch

,Už dávno som po tebe túžil!"zrúkol.

Nepomohli ani moje prosby.

Jeho nechutné dotyky a uslintamé bozky ma privádzali do šialenstva.

Po zbytočných prosbách sa dokutáľali na tvár aj prvé slzy. Za nimi nasledovali vzlyky. Chcela som na mieste zomrieť.

Surovo zo mňa strhol nohavice. Pri tomto pohybe sa jeho nechty zaryli do mojej, už obnaženej pokožky. Zanechali na nej červené pásy.

Rukou, ktorou mi držal vlasy, prešiel pozdĺž môjho tela a začal mi vyzliekať tričko. Druhou mi avšak silno držal ruky. Jeho telo, ktoré sa na mňa tlačilo, tvorilo akoby živé väzenie.

Keď skončil s mojím, momentálne už roztrhaným tričkom, stála som pred ním len v spodnom prádle. Jeho zrak zablúdil na moje prsia a ja som presne vedela, čo chce ten hajzel spraviť.

V panike som sa začala mykať a hocijakým spôsobom som sa snažila vyslobodiť zo Sedrickovho zovretia.

Výsledok bol taký, že na krátky čas stratil kontrolu nad mojimi rukami a ja som mu mohla uštedriť poriadnu facku.

Ale tým som ho len viac navnadila na to, čo sa mi chystá spraviť.

Môj úder ihneď opätoval silou, ktorá ma zrazila na zem.

,,Ty malá suka, toto si urobila naposledy!"skríkol.

Išiel z neho hnev.

Bála som sa ho už dávno,ale teraz oveľa viac. Najviac ma však desil jeho pohľad.  Sedrick bol ten typ človeka, ktorý vždy vedel čo robí. Akoby bol vždy krok pred vami, akoby už len čakal, kedy spravíte to, čo on už dávno vie.

Ale tentokrát nie.

Jeho oči boli zastreté hnevom, chorou túžbou. Raz som pozerala dokument, kde ukazovali cely v blázinci a ľudí zavretých v nich. Ich pohľad bol takmer identický so Sedrikovým.
Lenže...bolo v ňom aj niečo iné. Neistota. Pocit, že či to, čo robí, bolo vlastne súčasťou jeho plánu. Začalo sa mu všetko vymykať spod kontroly.

Jeho ,, neistota" mi však nijako nepomáhala v danej situácií.

Ležala som na zemi s krvácajúcimi perami. On ma zdvihol a prisal sa na moje pery. Dosť to bolelo. Pár krát mi ich zahryzol, takže krv tiekla ešte viac.

Zavrela som oči. Len na sekundu.

,,Hej....Pozeraj sa mi do očí! Chcem, aby si sa na to dívala"skríkol a zdrapil ma ako inak za vlasy. V ruke mu ich zostala poriadna hrsť.

Hodil ma na postel a priviazal mi ruky lanom, ktoré mal vo vačku rifľových nohavíc, za hlavu o operu postele.

Zasičala som od bolesti. Lano bolo už aj tak dosť drsné a keď on to pritiahol tak silno... Ale uzol bol pevný, hornú časť tela som mala totálne eliminovanú.

Začal si pomaly dávať dolu nohavice

,,Nie! Nie! Prosím, nemusíš to robiť! Môžme sa dohodnúť, nič nepoviem! Prosím, prosím..." slová prerušili vzlyky.

Už ste sa niekedy cítili úplne na dne? Tak zle, že keby si po vás mala prísť smrť práve vtedy, išli by ste jej v ústrety s neskrívanou radosťou? Tak nahovno, že by ste doslova videli okolo seba všetkú tú beznádej? Ako okolo vás pláva a so škodoradostným úsmevom sa na vás vyškiera? Tak práve tak sa cítim. Ako kus hovna. Ako bábka na motúzikoch. Ako nikto.

,,Drž hubu ty malá suka! Žiadne prije*ané dohody nebud, rozumieš?! Ja to nemusím robiť, ja to chcem! Chcem ťa tu a teraz. "zrúkol a zapchal mi ústa jeho tričkom, ktoré si práve vyzliekol.

Potom ma začal nechutne olizovať..celé telo.

Vzpierala som sa...hýbala ako len mohla...snažila som sa ho kopnúť, udrieť kolenom do slabín...no nič nepomáhalo... A keďže bol omnoho viac stavanejší a vytvalý po chvíli som už bola vysílená z aj tak márneho snaženia dostať sa z tohto prekliateho miesta...

Keď mám prehrať, tak nech prehrám so cťou.

On si išiel za svojím cieľom....dostať sa do mňa.

Stiahol si aj boxerky a poťažkal v rukách svoju, nemalú pýchu. To bola druhá vec. Som panna a... Viem, že to bude bolieť. Jemu to pravdaže bolo jedno, on bol skúsený. Veď nie je tajomstvom, že pretiahol polovicu ženskej populácie v našej škole.

Snažila som sa ho zastaviť..no bol veľmi nadržaný a odhodlaný.

,,Urobím ti to tvrdo a tebe sa to bude páčiť a ak nie..."

Preglgla som. Srdce mi búšilo ostošesť.

Stiahol mi nohavičky a vnikol do mňa...

Z hrdla sa mi vydral výkrik.

Prirážal tvrdšie a rýchlejšie.
Pritom zvieral moje prsia. Nebol dvakrát citlivý. Ani som si nevšimla, kedy mi vyzliekol podprsenku. Sranda, nie?

Potom ruky položil na moje bedrá a ja som vedela, že tá najhoršia časť ešte len prichádza.

Začal zrýchla, hlbšie a hlbšie prirážal penis do mojej vagíny.

Vtedy mi už neostalo viac síl než ležať a plakať. Ale oči som mala otvorené stále. Tej trocha hrdosti v sebe ešte mám.

Z mojich intímnych partií začal pomaly vytekať pramienok krvi. Takže...už sa to stalo...oficiálne nie som panna. A s kým so to stratila? Bolo mi navracanie.

Vtedy sa spravil. S výkrikom orgazmu padol na mňa.

Po chvíli sa pozviechal a nanešťastie, chcel pokračovať....

Dlhšie ale čo už...hádam sa páči.
Koment a vote 
A esste niečo precítajte si príbeh od NatalKalendarova ...diki...

NiKa7890.