V Tieni Mesta

Prvá kapitola

Môj program na dnes vyzerá nasledovne: Ráno škola, poobedie učenie a večer telka. Áno, je pondelok a ja už viem čo ma dnes čaká. Škola ma celkom baví. Nie, nie som žiadna šprtka. Vstávam z postele a idem sa naraňajkovať. Na stole ma čaká studené kakao s vianočkou. Mňam. Moja mamina vstáva za včasu ráno do práce a tak mi robí raňajky. Áno, som lenivá a nikdy sa mi nič nechce. 15minút sedím pri stole a keď si uvedomím, že už je sedem, idem sa obliecť. Dávam prednosť pohodlným a športovým veciam. Čiže rifle s tričkom. Bežím do kúpeľne prečesem si vlasy, hodím na seba jemný make-up. Prehodím cez seba vetrovku, obujem tenisky, beriem kabelku a utekám na vlak. Na strednú dochádzam vlakom. Cestujem so sluchátkami v ušiach a počúvam hudbu. Cesta trvá necelú hodinku. Nenávidim ranné plnky vo vlaku. Konečne vystúpim a nadýchnem sa čerstvého vzduchu.

Kráčam cez ulice a smerujem rovno do školy. Vstupujem cez veľké dvere do vestibulu a kráčam k mojej skrinke. Pred skrinkou ma čaká moja najlepšia kamarátka Lia. S úsmevom na tvári ma pozdraví. Odomknem skrinku, odložím si bundu a vložím si tam tenisky. Obujem šľapky a vyberiem si sluchátka z uší. Lia alebo svojim menom Natália mi už pokladá otázky ohľadom piatkovej narodeninovej oslave. Môj pohľad značí o všetkom. Vôbec tam nechcem ísť, ale keďže oslávenkyňa je Lia - nechcem ju sklamať. Skôr som typ človeka čo považuje za zábavu šport a aktivity vonka. Napríklad jazdenie na koňoch, motorkách alebo snowboarde.

Začína mi hodina. Rozlúčim sa s Liou a idem do triedy. Moje miesto je prázdne. Posledná zadná lavica. Pre niekoho opustené miesto, no pre mňa domov. Sedím tam už od prvého ročníka. Miesto kde si ma nikto nevšíma, miesto kde sa nikto so mnou nebaví. Až na pár ľudí. Kráčam cez úzku uličku medzi lavicami a všímam si pohľady, ktoré ma sledujú. Snažím sa to nevšímať, ale to sa nedá. Keď v tom sa ocitnem na zemi. Áno, potkli ma a ja som rovno spadla na zem. Všetci sa smiali. Postavila som sa a išla som si sadnúť na svoje miesto. Do triedy vošiel učiteľ a začala sa hodina. Celú hodinu som si kreslila po zošite nejaké obrázky. Proste nuda. Predmet, ktorý ma vôbec nebaví - fyzika. Čakám kým hodina skončí.

Cez prestávku sedím na chodbe. Čakám kým príde Lia ale nejako ju nevidím. Zpoza rohu sa objaví neznámy chalan, ktorý si prisadne ku mne. Otvorí učebnicu a začne sa učiť. Našťastie medzi tým prišla Lia, ktorá ma ťahá za ruku rovno do triedy. "Čo je?" Spýtam sa. Obzrie sa okolo seba a keď nikoho nevidí spustí: "Stala sa mi neuveriteľná vec. Vychádzam z knižnice a vrazí omylom do mňa nový chalan. Padnú mi všetky učebnice na zem a začne mi ich zbierať a nakoniec povie prepáč." Nenávidím jej zbytočné kecy o tom, že sa s niekým zoznámi a za pár dní sa s ním rozíde. Dnes nemám náladu a tak jej odpoviem jedine:  "Ahá." Ďalšie hodiny presedím vo svojej lavici bez slova...