V Tieni Mesta

Štrnásta kapitola

Počas celého vyučovania premýšľam, kto to bol. Hľadám na internete nejaké informácie, ktoré by mohli konkrétne nájsť toho pána ducha. Keďže jeho plán bolo skutočne odpáliť nejakou bombou vlak, hľadám články, ktoré môžu mať niečo s odpálením. V histórií Oregonu sa objaví jeden článok. V roku 1928 odpálil neznámy muž výškovú budovu v ktorej sídlila spoločnosť ATF, ktorá sa zaoberala predajom nehnuteľností. Celá budova sa zrútila tesne pred 12 hodinou poobede. V budove sa nachádzalo 350 ľudí z toho aj riaditeľ firmy. Pán Grown zomrel spoločne s ďalšími 200 ľuďmi. Bola to najtragickejšia udalosť 19. storočia. Vinník po odpálení bômb zomrel tiež.
Zadávam do Googlu priezvisko Grown. Majiteľ spoločnosti ATF od roku 1900 - 1928, kde tragicky zomrel vo veku 43 rokov. Prezerám si jeho fotky. Nosil klobúk, presne taky ako som videla v tom vlaku. Takže ten duch bol pán Grown. Teda celým menom John Arthur Grown.
Paráda, poznám jeho totožnosť aj dôvod prečo zomrel. Dokážem mu pomôcť.
Po skončení vyučovania čakám opäť v Selme na vlak. Na ten istý vlak, ktorým som šla ráno. Nastupujem doň plná očakávaní. Sadám si tento raz do kupé, lebo je voľné. Po polhodine cestovania sa stále nič nedeje a tak skúsim: "Pán Grown, ste tu?" Svetlá začnú opäť blikať až zas zhasnú úplne. "Dobrý deň, pán Grown," prihovorím sa mu, aby som ho mohla vidieť. Až sa objaví a sedí priamo oproti mne. "Nessa," usmeje sa, až je to strašidelné s mojím menom. Zvykám si, že každý už vie ako sa volám, bez toho aby som to niekomu povedala. "Viem, čo sa vám stalo, pán Grown, veľmi ma to mrzí," povzdychnem si. Cítim ako ma chytá za ruky. "Chcem nájsť toho, kto to spravil," jeho tón hlasu sa zvýši. "Pán Grown vinník zomrel počas odpálenia budovy, kedy naň ho padla stena z budovy. Policajtom sa jeho totožnosť nepodarila zistiť," odpoviem mu a vidím, že mu celkom odľahlo. "Pritom už je rok 2020, ten vinník by už aj tak nežil," dodám. "A čo sa stalo s tou budovou?" spýta sa ma. "Namiesto vašej budovy, postavili novú. Tiež tam sídli spoločnosť, ktorá sa zaoberá predajom nehnuteľností. Dokonca pred tou budovou máte pamätník na Vašu počesť, pán Grown," vysvetľujem mu. "To ma veľmi potešilo, Vanessa. Ďakujem, že s tvojou pomocou môžem už konečne odísť do svetla. Vysvetlila si mi všetko, čo ma tu držalo. Som spokojný," usmieva sa. "Zbohom Vanessa, si skvelé dievča," mrkne na mňa, pozdvihne klobúk a ukloní sa. "Zbohom pán Grown," odpoviem na rozlúčku. Svetlá opäť zablikajú a on zmizne.
S dobrým pocitom po polhodine vystupujem. Spokojne kráčam domov a som na seba hrdá. "Nessa, skvelá práca," ozve sa ani neviem odkiaľ Angela. "Ďakujem," usmejem sa.
Otváram dvere, keď na mňa vyskakuje Meggie. "Ahoj, ty moja chlpatá gulička," usmievam sa a hladkám ju. Vrtí chvostom. "Moni, už som doma," oznámim jej, no nik sa neozýva. "Moni, kde si?" pýtam sa, no znova bez odpovede. A tak výjdem do jej izby, do obývačky - nikde ju nevidím. "Moni?" skúsim znova. Vojdem do kuchyne a na chladničke visí odkaz: Ahoj Nessa, šla som s kamarátkami nakúpiť darčeky na Vianoce. Smajlík, srdiečko. Moni. Usmejem sa a papierik zahodím do koša. Keďže nikto doma nie je, je čas zabaliť darčeky. A tak sa pustím do práce...