V Tieni Mesta

Siedma kapitola

Zvyšok vyučovacích hodín a aj prestávok presedím vo svojej lavici. Svoj čas si vypĺňam kreslením do môjho špeciálneho zošita určeného len na kresby.
Keď konečne skončí vyučovanie sú už pomaly 4 hodiny poobede, alebo skôr podvečer. Pri skrinkách sa stretnem s Liou a hovorí mi ako pôjde so mňou vlakom, lebo jej rodičia nestíhajú po ňu prísť. Aspoň nepôjdem sama, pomyslím si. Oblečieme sa a spolu kráčame k vlakovej stanici v Selme. Bez slova až Lia konečne preruší to trápne ticho. "Čo máš v pláne ešte dnes?" opýta sa. Viem, že keď sa mam toto pýta, určite bude niečo chcieť a preto odpovedám: "Mala by som sa učiť na históriu."
"Nechceš ísť so mňou ešte kúpiť nejakú peknú výzdobu na moju oslavu?" usmeje sa a v jej očiach vidno úplné nadšenie. "Jasné, všetko je lepšie ako učenie!" zasmejem sa. Keď prídeme na stanicu, akurát hlási muž v rozhlase príchod nášho vlaku a tak rovno nastupujeme. Hľadáme voľné miesta a tak prechádzame cez všetky vagóny až ich konečne nájdeme. "Už dlho som nešla vlakom," povie Lia. "A ja zase autom," dodám a obidve sa zasmejeme. Hodina vlakom ubehne rýchlo, keďže sa rozprávame, spomíname a smejeme. "Vystupujeme," zahlásim s úškrnom.

V nákupnom centre v Medforde hľadáme obchod s výzdobami na oslavy či párty. Keď ho Lia zahliadne ihneď ma ťahá smerom k nemu. "Poď, zachvíľku aj zatvoria." zasmeje sa a zrýchli tempo chôdze. Obchod zdobia rôzne tvary balónov s nápismy, obrázkami. Stojíme pri regáli s visiacími stužkami, reťazmi či šnúrkami. "Ktorú?" ukazuje mi jednu reťaz na ktorej visí nápis Happy B-day a druhú reťaz s visiacimi špirálkami. "Zober oboje, zavesiť ich môžme aj von na altánok." Celá natešená dáva do košíka po dva kusy. Presúvame sa k regálu s balónmi. "Lia, mne sa páčia tieto," ukazujem na balón v tvare červeného srdiečka a klasický balón s číslom 18. "Aj mne," raduje sa, "zober z každého aspoň päť." A tak vyberám z regálu balóny, kým ona hádže do košíka ďalšie. "Nájdi prosím ešte tie párty čiapočky," hovorí mi s nadšením. Po niekoľkých sekundách kričím na Liu cez celú predajňu: "Našla som ich a koľko ich chceš?" "Zober aspoň 30." Nadšenie z jej hlasu stále nevyprchlo. Keď už konečne stojíme pri pokladni a Lia platí, pozriem sa koľko je hodín. Fúha, už je pár minút po 6-tej. S tromi veľkými taškami kráčame cez mesto domov. Lia býva blízko centra a tak ju odprevadím a rozlúčim sa. Zvyšok cesty kráčam sama.

Pred domom stojí sestra a opäť venčí Meggie. "Čavko Nessa, večeru máš na stole," oznámi mi. Som prekvapená a tak sa spýtam: "Rodičia sú už doma, keď máme večeru?" Pozrie na mňa. "Nie, len som mala veľa voľného času, tak som spravila večeru." To je moja sestrička, pomyslím si a v duchu sa zasmejem. "Super, si šikovná," pristúpim k nej a poťapkám ju po hlave. Otvorím dvere a spolu vchádzame dnu. Zoberiem večeru z kuchyne (spravila puding) a idem hore do izby. Okolo 9-tej zbehnem do kúpelne a potom naspäť do izby. Monica je už tiež vo svojej izbe, očividne už spí. A aj keď nie, aspoň sa tak tvári. Meggie vyskočí ku mne na posteľ a spoločne zaspíme....