V Tieni Mesta

Devätnásta kapitola

"Nessa, ahoj," ozve sa hlas z macka. Myslím, že sa mi to len zdá. Teddy nehovorí je to plyšák. "Vanessa, odpovedaj," rozpráva ďalej. "Čože? Veď to nie je možné," krútim hlavou. "Som čarovný macko," povie. "Teddy, veď som ťa mala od mala a nikdy si nevravel," prihováram sa mu aj keď zniem ako šialenec. "Ale áno, len nejak nikdy si to nevnímala," povie a dvihne obe labky. "Vo mne žije tvoja detská duša," stále rozpráva. Nechápem. Medvedík sa postaví a kráča po stole. "Niekedy je dobrá, niekedy zlá," kráča sem a tam. "Žiadna moja duša v tebe nie je, klameš," nahnevám sa, lebo si určite vymýšľa. "Kto si zač?" opýtam sa ho prísnym hlasom. "Som duša v tomto medveďovi," odpovie a jeho hlas sa zmenil. "V tomto medveďovi žijem už viac ako 30 rokov. Vôbec nie som nový. Tvoji starý rodičia ma našli tu v dome na povale," začína aj on zvyšovať hlas. "Čo odo mňa chceš? Aby som ťa oslobodila od plyšáka?" nahnevane rozprávam. "Oslobodím sa len vtedy, ak umrie tvoja duša," hovorí rázne. "Ja neumrem, umreš jedine ty," poviem a potom mi dôjde, že vlastne už je dávno mŕtvy. Vidím ako zo svojho plyšu vyťahuje maličký nožík. "Čo to robíš?" blbá otázka. "Idem sa oslobodiť od tohto plyšáka," nožíkom smeruje na mňa. Vstanem z gauča a zohnem sa k nemu. "Ty pôjdeš jedine tak do koša," mrknem naňho. Zoberiem ho a vyhodím ho pred dom do smetného koša. Čo to malo byť? Zvyšok dňa mám od neho pokoj, teda dúfam.

Prejde pár dní odvtedy ako som ho vyhodila do koša. Chodíme sa lyžovať a ja snowboardovať do najbližšieho lyžiarskeho strediska s názvom Winterland. Originálny to názov. Odchádzame ráno a vraciame sa až podvečer. Unavená si vždy lahnem do postele a tvrdo zaspím. Až na jednu noc, kedy sa zobudím na to ako mi niekto ťahá perinu. V tme svietia len jeho žlté oči. "Teddy, čo tu robíš, mal si byť dávno na smetisku," šepkám aby som nezobudila Monicu. "Mňa sa nezbavíš," zasmeje sa. "Zbavím lebo sa ma pokúšaš zabiť," odpoviem. Plyšák vyskočí na postel a ja ho chytím a hodím ho na zem. "Odíď, hneď!" prikazujem mu. "Toto si nemala, Vanessa," rozpráva a kráča naspäť ku mne. Vstanem z postele a kráčam tiež oproti nemu. Jeho veľkosť a veľkosť noža sa zväčšila. Ajajaj. Bitka s démonom v plyšovom medveďovi. To bude zábava, pomyslím si. Vrhnem sa ňan, nech to mám čím skôr za sebou. Teddy vyrástol približne na moju výšku. Ach, tieto nadprirodzené bytosti. Vyhýbam úderom a vpichom noža, až napokon sa mi podarí získať jeho nôž. "Vzdaj sa, lebo navždy ostaneš v tom medveďovi," kričím naň ho. "Nikdy," odpovedá. Nenápadne sa skryjem a keď je otočený chrbtom prerežem mu plyšový chrbát. Teddy sa zakolíše a padne na zem. Začne sa opäť zmenšovať do pôvodnej veľkosti. "Skončil si, ty démon," zoberiem ho do rúk a hodím ho do krbu, kde zhorí. "Zhor v pekle," dopovedám a pozerám sa ako ho obklopujú plamene ohňa. Za pár minút je z neho len popol. Potom si idem ľahnúť opäť do postele.

Po pár dňoch prázdnin u babičky v Kanade sa nič nezvyčajné nedialo. Celkom sa nám tu zapáčilo a tak otec navrhol aby sme tu ostali dlhšie. Nikto nenamietal. Predsa už dlho tu neprídeme.
V jeden deň som sa prechádzala s Meggie po ulici, keď sa mi zjavila po dlhej dobe Angela. "Jéj, Angela, ako dlho som ťa nevidela," poteším sa keď kráča so mnou po ulici. "Prepáč Nessa, veľa práce v druhom svete," odpovedá mi. "Chápem, som rada, že ťa opäť vidím," hovorím nadšene. "Aj ja Nessa. Vidím, že si si poradila aj bez mojej pomoci," rozpráva. "Bolo to ťažké, okrem Thomasa som pomohla mužovi vo vlaku a pred pár dňami ma napadol démon v tele môjho plyšového macka," vravím a usmievam sa. "Nie všetci sú dobrí, ale to si už zistila. Taktiež to je tvoje poslanie, Nessa. Pomáhať druhým. Ale očividne si na to prišla aj sama," usmieva sa aj ona. "Tak už hádam nejakého zlého nestretnem," zasmejem sa. "Vďaka, že ťa mám Angela. Rada by som ťa objala, ale vieš," zasmeje sa obe. "Tak zas niekedy, Nessa," usmeje sa a zas zmizne...