V Tieni Mesta

Druhá kapitola

Konečne skončila škola. Je po všetkom aspoň na dnes. Sedím vo vlaku a čakám kým vystúpim. Cez okno vlaku sa pozerám na okolitú prírodu a oblaky na oblohe. Tú cestu tak dokonale poznám. Celkom sa ochladilo a začal aj silnejší vietor. Aj obloha stmavla ako moja nálada. Po hodinke sedenia vo vlaku vystúpim a prechádzam sa mestom. Pozorujem okolie okolo seba. Všetko je v úplnom poriadku. Ľudia sa ponáhľajú do obchodov a behajú hore-dole ako šialení. Zľavy a výpredaje pred vianočným obdobím. Dopredaj letných vecí a príprava na predaj vianočných dekorácií. Klasika.

Šla by som aj ja na nákupy, pomyslím si v v duchu a smutne dodám, kebyže nejaké peniaze mám. Keďže sa naplno venujem škole, nemám čas si hľadať alebo vôbec chodiť na brigádu. Popravde, ani sa mi nechce. Živia ma rodičia, teda aspoň sa o to pokúšajú. Nie som náročný člen našej rodiny. Od toho je tu moja mladšia sestra, ktorá dostáva všetko, čo chce...

Konečne doma. Poviem si keď sa zvalím na posteľ. Nikto nie je doma. Pokoj, ticho, súkromie. Tieto tri veci ma naozaj upokojujú. Zavriem oči a ani neviem ako rýchlo zaspím. Snívajú sa mi čudné sny. O dve hodiny ma zobudí telefonát od Lii, ktorá neskôr zanechala odkaz lebo som jej nezdvihla. Keď konečne prestane zvoniť m, všimnem si, že už mi volala 3 krát. Vôbec sa mi nič nechce riešiť a ani nikde ísť. Ignorujem vlastnú kamarátku. Vypnem mobil a odložím ho na nočný stolík vedľa postele. Keďže zaspať sa mi už nedá a nemám čo robiť tak zobriem notebook a surfujem po internete. Sociálne siete plné bulváru, fotiek spolužiakov zo školy, vtipné videá..

Po niekoľkých minutách počujem ako sa odomykajú dvere a ako šteká Meggie. Monica je už doma a zdola počuť ako hádže kabelku na zem a roztomilo sa prihovára Meggie. Cestou po schodoch sa zastaví v mojej izbe a začne ma otravovať so zbytočnými otázkami typu: Čo máme na večeru, či sa idem s ňou hrať alebo kedy pôjdeme spolu vonku. Očividne nemá vlastné kamošky, ktoré by tieto otázky vyriešili bezo mňa.