7. nečakaný príchod

212 17 0
                                    

Mnohí si mysleli, že Noah je posledná chiméra. Budú sklamaní, pretože nie je. Pred nami je niečo väčšie a horšie. Celú noc som nespala, stále mi v hlave koloval sen. Zjavenie Jordana aka hellhound. Gertruda, podobná situácie sa opakuje ako to bolo s Harou. Nechápem, prečo mne za každú cenu vstupujú vraždiace bytosti do hlavy.

Beštiu vytvorili doktori. Ja mám spolu s Jordanom a Skyler poraziť beštiu. Zničiť doktorov, zabiť Thea. Toto všetko musím urobiť. Nebudem klamať, takto som si nové sťahovanie do mesta nepredstavovala. Ešte to nie je ani rok, čo som tu a cítim ako keby som tu bola celý život. Za týchto pár mesiacov sa toho udialo až príliš. Nechápem ako to, že ešte žijem. Oh....oprava, ja som zomrela. No vrátila som sa späť. Aké potešenie, späť do tohto pekelného mesta.

Z mojich myšlienok ma vtrhla Stilesová ruka na mojej hrudi. Otočila som sa jeho smerom a uvidela ako mierumilovne spí na svojej strane. Núti ma to po tichu zasmiať, na jeho výraze tvári. Naklonila som sa a jemne ho pobozkala na čelo.

"mmmmmm" Stiles zo seba vydral

"Stiles, musíme ísť na za tvojim otcom, pozrieť ho" šepla som

"ešte chvíľu" zamumlal "zahojila sa ti už tá rana?" pozrel sa znepokojivo

pokrútila som hlavou "ešte nie úplne....čo mi pripomína musím si ísť vymeniť obväz"

"poď pomôžem ti" usmiala som sa

"zvládnem to aj sama" povedala som

"viem, ale chcem ti pomôcť" pobozkal ma na pery

"fajn, ale len preto lebo si rozkošný" usmial sa

"mm-mmm"

****************************

vystupili sme z auta a mierili si to dovnútra nemocnice. Vzali sme to výťahom, pretože je to rýchlejšie než sa trepať po schodoch. Vošli sme do šerifovej izby....nebol tam. Pozreli sme sa na Stilesa nechápavým pohľadom a vyšli z izby. Nakopla som svoje čuchové zmysly a vydala sa smerom za šerifom. Koncertovala som sa na šerifov pach, Stiles šiel rovno za mnou. Viedlo ma to späť k výťahu a šťukla som na poschodie 3. Opäť sme sa pozreli na seba a vtedy sme už vedeli, kde je. Pitevňa.

pomalými krokmi sme si to viedli do miestnosti. Pootvorili sme dvere a uvideli sme šerifa, ako stojí nad jedným z tiel. Stiles a ja sme vošli do miestnosti a zavreli za sebou dvere. Šerif sa na nás pozrel a nahlas povzdychol.

"Theo mi povedal, že ho Donovan napadol knižnici." šerif povedal

"až na to, že jemu sa to nestalo však?" pozrel sa na nás

ruky sa mi začali triasť. O môj bože, teraz si myslí že som vrah, že vraždím. Nechcem aby si to o mne myslel.

"áno" Stiles potichu povedal

šerif sa pozrel jeho smerom "Stiles, nemôžem vás ochrániť ak nepoznám pravdu"

"naozaj si mal pocit, že mi to nemôžeš povedať?" opýtal sa a potom sa pozrel na mňa "obaja, vážne ste mali taký pocit?"

"nemohli sme to povedať nikomu" šepla som

"mysleli ste, že by som neuveril, že to bola sebaobrana?" šerif sa neveriacky opýtal

"ale čo ak to nebola?" Stiles vydal zo seba

"čo keby som ti povedal, že sme ho chceli mŕtveho"

"uveril by som vám" šerif povedal

"a taktiež viem, že chcieť niekoho mŕtveho a zavraždiť ho sú dve odlišné veci"

"áno, ale to sudcu nebude zajímať" povedala som mu zo slzami v očiach

TO HELL AND BACK (TW SK)2Where stories live. Discover now