"Jordan?" zopakovala som aby som sa uistila, že nesnívam
"Lydia, ty poznáš Parrisha?" Stiles sa šepotom opýtal
otočila som sa na Stilesa nechápavým pohľadom. On pozná Jordana? Ako ho došľaka pozná?!
"ty ho poznáš?" otočila som sa jeho smerom
"je to nový strážnik na policajnej stanici" povedal "prišiel pred 3 dňami"
počkať to je presne ke-"
"áno Lydia, presne v teň deň čo si zomrela" Jordan povedal. Opäť som sa otočila jeho smerom a poriadne si ho prezerala. Preto má na sebe tú uniformu
"takže ty si tu už bol 3 dni a neprišiel si vôbec?" opýtala som sa
"nemohol som... ešte som ťa nepoznal. Cítil som len to spojenie medzi nami. Až vtedy v tom sne som ťa prvý krát uvidel" Jordan vysvetlil
"počkať, počkať.... o čom tu hovoríte?" Stiles vošiel do konverzácie.
"myslím, že my všetci sme tak trošku mimo obrazu tak by sme boli radi ak by ste nám vysvetlil čo máte medzi sebou" Derek povedal
"teraz nie je na to vhodná chvíľa...."poznamenala som "dohodnime sa, teraz pôjdeme dole. Pozrieme stopy....prípadne nakopeme niekomu riť a doma vám to vysvetlím prečo sa poznám s Jordanom."
"platí" odpovedali jednohlasne
"dobre" otočila som sa ku Jordanovi "čo tu vlastne robíš?"
"šerif ma tú poslal aby som zabezpečil miesto činu a strážil ho, pokým neprídu po dôkazy" vysvetlil
"dobre, ideš s nami" povedala som "no tak šup...ešte dnes by som si chcela zdriemnúť"
šla som dole schodmi, keď som začula ako sa o mne rozprávajú
"nespí ona každú chvíľu čo môže?" Scott sa potichu opýtal
"um...áno, možno to má niečo dočinenia s tou ranou" Stiles odpovedal
"ešte sa jej stále nezahojila tá rana?" Brett šepotom zakričal
"chalani ste si vedomí, že vás jasne počujem??" otočila som sa na nich
"prečo si nepovedala, že si sa ešte nezahojila" Derek sa okamžite opýtal
hodila som na Stilesa vražedný pohľad "chce to trocha času dobre? Je mi fajn... trocha unavená"
"Lydia už je to doba, čo by si sa mala hojiť" Scott povedal
"ja neviem dobre?!" zakričala som
neviem prečo som tak vyletela na Scotta. Bolo to akoby to niekto iný za mňa povedal. Ťažko sa mi začalo dýchať...oh nie
"Lydia dostaň to pod kontrolou" Jordan zašepkal
"snažím sa" povedala som medzi zaťatými zubami
dobre, dobre upokoj sa. Nesmieš ju nechať prevziať kontrolu. Myslí na Stilesa, na mamu, Dereka, Scotta, Bretta...dýchaj.
pazúry mi vyšli na povrch a hneď po nich ma začali páliť oči. Do riti čo teraz!
"Lydia!" povedal hrubý hlas.
pozrela som sa smerom odkiaľ to šlo. Uvidela som ako sa chalani na mňa pozerajú. Boli dá sa povedať šokovaní, ale aj prekvapení. Bol to Jordan čo na mňa zavolal alebo skôr hellhound. Jeho oči žiarili oranžovou. Prišiel ku mne, pozerala som sa do jeho očí a z nejakého dôvodu ma to upokojovalo. Určite to je jedná z vlastností nášho spojenia. Konečne som pocítila kontrolu nad mojím telom a moje pazúry zašli tak isto ak moje oči sa vrátili do podobnej farby
YOU ARE READING
TO HELL AND BACK (TW SK)2
Fanfiction"vždy sme fascinovaný, keď sa náš mozog pokazí" veci sa zmenili Lydia je mŕtva. Raz Peter povedal v 4 sérii: "nemôže raz aspoň niekto ostať mŕtvy ?" sme v Beacon hills, kde je možné všetko. A týka sa to aj Lydie... ale vždy si niečo vyžiada daň...
