TO HELL AND BACK (TW SK)2

25.večerný rozhovor

Tichá miestnosť obklopovala Lydiu, ktorá ležala na posteli v rovnakej polohe už niekoľko hodín. Hneď po incidente v tuneloch si vypla mobil a kráčala smerom domov. Vedela, že to nebude dlho trvať a všetci sa tu nahrnú. Vedela, že prvá bude Malia, pretože ona tu s ňou doslova býva. 

Tlačilo ju to na hrudi ako by jej niekto položil 25 kilovú váhu na hruď. Ťažko sa jej dýchalo. Jej myseľ bola omotaná Theovým pohľadom keď ho zabila. Jeho oči boli naplnené strachom, jeho tlkot srdca vypovedal, že jeho srdce v dôsledku pár sekúnd mohlo vyskočiť z hrude. Toto všetko Lydia cítila a videla. No aj tak sa rozhodla ho zabiť. Vedela, že keď to urobí nie je cesty späť. Nemôže jej to nikto brať za zlé, čo jej Theo urobil bolo hodné trestu smrti. 

opakovala si 'urobila som správnu vec, urobila som správnu vec, zaslúžil si to. Zaslúžil si presne to čo sa mne stalo' opakovala si stále dookola. Srdce jej pritakáva, vie že urobila správne. No hlava jej pravým opakom. Mala ho nechať žiť a potrestať ho inak. Okamžite si spomenula na reč šerifa v nemocnici. Stála sa v podstate tá istá situácia, len rozdiel bol v tom že toto nebola sebaobrana a Lydia bola tá, ktorá ho zabila jej rukami.

Lydia pocítila menšiu váhu na posteli. Nepotrebovala zdvihnúť hlavu aby vedela, že je to Malia, ktorá ju prišla pozrieť. Ani jedna neprehovorila, boli v príjemnej tichosti. bolo počuť len dýchanie dvoch dievčat. Lydii bolo jedno, že bola pri nej Malia, ktorá na ňu pozerala a sledovala každý jej pohyb. Bolo jej jedno, že nepovedala nič. Bolo jej jedno, keď sa Malia presunula a ľahla si ku nej a pevne ju objala. Lydia ju okamžite objala a zaborila si hlavu do jej krku. Neplakala. Maliina prítomnosť ju upokojila. 

"chápem, prečo si tu urobila" Malia po prvý krát prehovorila a objala ju ešte silnejšie

"prečo mi to hovoríš?" Lydia šepla do jej krku

"pretože ťa poznám a viem, že ťa to začne požierať. Lydia urobila by som to isté na tvojom mieste. No nie tak celkom, pretože ja by som ho zabila hneď čo by som ho uvidela" Malia sa uškrnula a Lydia sa chabo pousmiala 

"zaslúžil si to" Lydia sa odtiahla "zaslúžil si smrť. Za všetko čo spáchal, za všetko čo mi urobil a mojim priateľom. Verila som mu každú chvíľu, od Eichen až po noc v nemocnici, kde zabil jednu z chimér. Chcela som nastoliť poriadok a ten som urobila. No prečo stále cítim ten nepríjemný pocit v žalúdku?" Lydia sa pozrela na Maliu, ľútosť sa vytvorila na Maliinej tvári keď uvidela zničenú najlepšiu kamarátku.

"pripomína ti, že si stále len človek Lyds" Malia ju pohladila po vlasoch "možno budeš cítiť taký nepríjemný pocit po zvyšok tvojho života, no pripomeň si, že spravodlivosť došla aj na Thea" 

"nikdy nezabudnem na tie pohľady, ktoré sa vytvorili na Stilesovy a ostatných" Lydia zamumlala a odvrátila zrak, tak aby Malia nevidela stekajúcu slzu 

"musíš pochopiť, že to nikto nečakal. Sama som to nečakala, ale chápem prečo si to urobila a som s tebou, vždy budem" Malia sa usmiala a utrela slzu, ktorú sa Lydia snažila schovať "som si istá, že ostatní už sa chystajú k nám ako ťa objímu, že všetko je v pohode. Stiles ti povie, ako ťa miluje a nechce ťa nikdy stratiť."

Lydia vydrala so seba tichý smiech a pozrela sa na Maliu, ktorá sa na ňu usmievala. Lydia si v tom momente uvedomila ako moc jej chýbala Malia za tie posledné roky. Pre toto ju vždy posunie na prvé miesto. Vždy to bola Malia, ktorá ju držala nad vodou. Malia bola jej stratenou sestrou. 

"ďakujem Malia" Lydia šepla. Jej oči sa leskli slzami. Malia ju zobrala do ďalšieho objatia a tento krát sa ani ona neudržala slzám. Obe si vychutnávala prítomnosť jednej druhej. Boli konečne spolu a už sa nikdy neoddelia.