"vždy sme fascinovaný, keď sa náš mozog pokazí"
veci sa zmenili
Lydia je mŕtva. Raz Peter povedal v 4 sérii: "nemôže raz aspoň niekto ostať mŕtvy ?"
sme v Beacon hills, kde je možné všetko. A týka sa to aj Lydie...
ale vždy si niečo vyžiada daň...
Chris ma poprosil aby som s nim a jeho otcom šla v noci do tunelov. Nepovedal mi prečo, len chcel aby som bola tam.
"tak... na čo ma potrebujete?" zvedavo som sa opýtala
"takže ty si tá známa Lydia, ktorá sa zobudila zo smrti?" povedal neznámy hlas za mnou a ja som sa otočila na osobu. Stála som pred starcom. Mal kolo 60 a výraz v jeho tvári....no s týmto starcom si teda rozhodne nechcem zle sadnúť.
"um...áno a vy ste?" opýtala som sa
"Gerard" odpovedal a hodil jeden úsmev. Kývla som a znova sa otočila na Chrisa "čo tu robíme?"
"hľadať beštiu" pozerala som sa na neho v šoku
"zbláznili ste sa?" šepotom som zakričala. Nechcela som moc hlasno kričať, pretože nikdy neviete čo tu s vami dole je.
"upokoj sa Lydia" povedal za mnou Gerard "nie sme si istí, že sa dostaneme ku beštii, ale k jej tvorcom" povedal. K doktorom?
"načo?" opýtala som sa
"to ťa nemusí zaujímať, ale z tohto miesta mám pocit, že tu nájdeme toho viac" Gerard sa šibalsky usmial a z vrecka vytiahol zbraň. Chris urobil to isté, len on vytiahol namiesto jednej dve
"vážne? A ja čo?" opýtala som sa
"my máme zbrane, ty máš pazúry a myslím si, že s nimi vieš dobre zaobchádzať." Chris sa usmial. No v tom má teda pravdu.. .
vydali sme sa do vnútra tunelov. Viete, keď ste vlkolak a ste na takomto mieste vaše uši idú vybuchnúť. Z každej strany sa ozývajú rôzne zvuky. Je to naozaj neudržateľné. Zachádzali sme čoraz hlbšie a hlbšie až kým sme nenatrafili na cestu, ktorá sa rozdeľuje na dve cesty. Pozrela som sa na Chrisa, ktorý sa pozrel na Gerarda. Gerard kývol a vydal sa do jednej z ciest. Chris do mňa drgol a kývol na druhú cestu. Po pravde nemyslím si, že v tomto mieste je dobre rozdeliť sa. Len môj názor...
"ako si sa spoznala s mojou dcérou?" Chris sa náhle opýtal. Z počiatku som bola prekvapená, ale potom som sa upokojila a začala spomínať na naše prvé stretnutie. Spomienka, ktorá sa odohrávala v mojej hlave my vybavila široký úsmev na tvári
"nasťahovala sa len dva dni po mne." začala som "už keď som sa nasťahovala začali sa diať poriadne veci a myslela som si, že to neprežijem do štvrtáku." potichu som sa zasmiala. Pozrela som sa na Chrisa, ktorý sa pozeral na mňa a usmieval sa
"bol čas obedu a ja som sa vybrala na moje miesto. Už som bola tam, keď v tom prišla Skyler a sadli sme si naraz k stolu. Začali sme sa smiať, že je to určite osud." usmievala som sa "Skyler bola naozaj prvá osoba, ktorá si ma všimla. Okrem Scotta, Stilesa a Bretta samozrejme." vydýchla som
"čo tým myslíš, že všimla?" Chris sa opýtal
nadýchla som sa "viete...v mojej starej škole som to mala troška ťažšie. Nepatrila som k obľúbeným deckám, skôr som patrila k looserom. Nemali ma radi, robili si so mňa srandu. Každý deň som bola stredobodom pozornosti, ale nikdy tak ako som si to predstavovala. Ani spoluhráči v lacrosse si ma nevážili. Jediný, kto videl vo mne potenciál bol môj kouč a moja najlepšia priateľka Malia..."
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
