Bad boy (SK)

8.

Vrazím do domu a vybehnem hore po schodoch.

,,Zlatko, čo sa deje?" pootvorí dvere mama.

,,Nič." cuknem a ďalej sa pokúšam dovolať Avery.

,,Neklam mi, prosím." povie pokojne a sadne si vedľa mňa na posteľ.

,,Snažím sa dovolať Avery ale zakaždým ma zruší." odpoviem nakoniec.

,,Prečo? Pohádali ste sa?" zamračí sa.

,,Nie tak celkom...Avery to zle pochopila a vyletela na mňa. Nechce si to dať vysvetliť." poviem rýchlo a napíšem jej ďalšiu správu.

,,Čo zle pochopila?" vyzvedá ďalej.

,,Mami, prosím ťa, nerieš to. Dobre?" odpoviem a zvalím sa na posteľ.

,,Tak fajn." povie pomaly a opustí moju izbu.

Aaaach.

Ráno sa zobudím na ostré slnečné lúče.

Okamžite vstanem a mrknem na hodinky.

Odľahne mi keď zistím, že mám ešte dosť času na prípravu. A tak urobím svoje ranné rituály a nenápadne odídem z domu.

Musím si niekde v škole odchytiť Avery. Ani na jednu správu mi neodpovedala.

Prešmyknem sa dnu do školy a zastanem pri svojej skrinke.

Avery tu zatiaľ nie je. Možno je už v učebni.

Vyberiem si veci zo skrinky a rýchlo ju zabachnem.

Svižným krokom sa poberiem k učebni, kde by sme mali mať angličtinu, keď zazriem Jordana.

,,Vďaka Bohu." zastavím ho.

,,Jordan nevidel si Avery?" spýtam sa ho a on len nadvihne obočie.

Bez slova ma obíde a zastane pri svojej skrinke.

,,Hej...čo je s tebou?" chytím ho za plece.

,,Nedotýkaj sa ma." sykne a odíde.

Stojím tam ako skamenená.

V nemom úžase zazriem ako sa ku mne valí Harpher- školská klebetnica.

Už len tá mi tu teraz chýbala.

,,Faith!" zapiští.

,,Ahoj Harpher." milo sa na ňu usmejem aj keď veľa dôvodov na úsmev nemám. Mala by som pouvažovať nad herectvom.

,,Ty počúvaj, ty sa nezdáš." potľapká ma po chrbáte.

,,Počkať, čo?" spýtam sa ale už je fuč.

Čo to sakra so všetkými je?

Sotva odíde Harpher, prirúti sa ku mne Becky.

,,Takže ty takto?" vybafne.

,,Čo?" zamračím sa.

,,Ach..netvár sa ako neviniatko. Logan mi povedal, že si nás vtedy videla v knihovni." sykne a preloží si ruky na hrudi.

,,Ale...ja som to nikomu nepovedala." šepnem a zamyslím sa. Fakt som to nikomu nepovedala.

,,Nejde o to ty krava!" skríkne a polka žiakov na chodbe do mňa zabodne pohľady.

Na chvíľu sa odmlčí a potom zas spustí.

,,Ide o to, moja milá, že si mi ho prebrala!" zrúkne a vtom momente na svojom líci zacítim pálivú bolesť. Ona...ona ma fakt udrela? Ja neverím.