Bad boy (SK)

15.

,,Čo sa...preboha." vyletí z dverí knihovne Avery.

Neodpoviem jej a tak sa ma dotkne na pleci.

,,Ako?" zamrkám a už sa k nej konečne otočím.

,,Čo sa tu stalo? Si v pohode?" spýta sa so strachom v očiach a pohľad jej padne na fľaky krvi na podlahe.

,,No...ja áno." odvetím a nervózne si prehrabnem vlasy.

,,Vysvetlíš mi to?" opýta sa potichu a pošúcha si ľavé plece.

,,Nie...teraz nie. Nemôžem. Ospravedlň ma prosím." odpoviem a rýchlym krokom sa rozbehnem ku skrinkám.

Rozcapím skrinku a vytiahnem z nej kabelku zo všetkými vecami.

Mobil, mobil, mobil.

Vytiahnem ho až z dna kabelky a zabuchnem skrinku. Horko-ťažko sa pretlačím cez dav študentov na chodbe a vybehnem von.

Hneď ako sa ocitnem na kamenných schodoch strednej školy v Chino Hills ma ovanie chladný vietor. Zhlboka sa nadýchnem a zacítim vôňu stromov.

Môj pohľad nasmerujem k oblohe, ktorá je zamračená a každou chvíľou sa dá očakávať búrka.

Prebehnem dole schodami a vykročím po dlhej štrkovej cestičke vedúcej k hlavnej bráne školy.

Za areálom školy vytiahnem mobil a okamžite vytočím Tedovo číslo.

Zvoní a ja nervózne prešlapujem z miesta na miesto.

To si zo mňa hádam robí srandu?

No nič.

Pokrútim hlavou a hodím mobil do kabelky. Rozbehem sa po chodníku popri rušnej ceste a namierim si to k domu Jonesovcov.

Musí byť doma. Veď kam by šiel?

Zalapám po dychu a zastanem pred dreveným plotom neďaleko domu Jonesovcov.

Chytím sa za bok a snažím sa upokojiť.

Zacítim ostré pichanie v boku a na chvíľku sa opriem o plot.

Táto časť mesta nie je veľmi rušná. Všade kde sa pozriete, zazriete veľké vily, honosné rezidencie a trojposchodové monštrá.

Na konci ulice začujem auto ale nevenujem tomu pozornosť. Jemne si masírujem bok a so sklonenou hlavou sa krčím pri plote.

Zrazu začujem povedomý hlas.

,,Faith?" zdvihnem zrak a z auta uvidím Teda.

Kývnem hlavou na pozdrav a snažím sa vystrieť.

Počujem kroky a o pár sekúnd sa ma dotnú Tedove hebké teplé ruky.

,,Ako ti je?" spýta sa dosť nezvyčajnú otázku keď vidí, že sa tu krčím.

,,Strašne ma pichá v boku." odpoviem tentokrát bez sarkazmu.

,,Poď. Pomaly." chytí ma okolo pása a pomôže mi nasadnúť do auta.

,,Takže...prečo si tu?" nadhodí nervózne.

,,Volala som ti. Nebral si to." osopím sa naňho.

,,Prepáč, mal som mobil na tichom režime. Ale za to si nemusela prísť ku nám počas vyučovania. Zavolal by som ti doma."

,,Nešla by som sem keby to nie je dôležité." dodám a vystúpim pred jeho domom.

,,Tak potom prečo?" vyzvedá aj keď odpoveď už dávno vie.