Bad boy (SK)

13.

Po hodne dlhej chvíli sa odtiahnem a zoširoka sa usmejem.

Ted sa mi zahľadí hlboko do očí a následne sa aj na jeho tvári zjaví veľký úsmev.

Odtiahnem sa od neho a znovu sa posadím na stoličku oproti.

Hneď ku nám naklusá čašník a elegantne nám podá menu.

,,Ďakujem." milo sa usmejem a otvorím hneď na prvej strane.

,,Takže? Čo si dáš?" rozbije Ted ticho.

,,Ehm...asi mám chuť na špagety a ty?" hodím naňho očkom a nad tým pohľadom sa musím pousmiať.

Zadumene študuje menu a tvári sa pri tom veľmi dôležito.

Zachechtnem sa a hneď na to sklopím zrak.

,,Čo? Čo sa smeješ?" pousmeje sa.

,,Na tebe." odpoviem stroho a potmehúdsky sa zaškerím.

,,Na mnee??" zatiahne a vycerí zuby.

,,Keď ty tak rozkošne sedíš s tým menu v rukách a tak pozorne ho študuješ. Nedalo sa nezasmiať." poviem a pošlem mu vzdušný bozk.

,,No dobre, dobre." zasmeje sa aj on a jeho pohľad zastane na prichádzajúcom čašníkovi.

,,Máte vybraté?" osloví nás a Ted ukáže rukou na mňa.

,,Ja vás teda poprosím špagety bolognese a neperlivú minerálku." objednám si a podám mu menu.

,,Dvakrát." povie Ted a tiež mu podá svoje menu.

Počkáme kým čašník odíde a začneme rozhovor. Po obede nastúpime do auta a Ted začne.

,,Takže...nechceš ísť ku nám?" zahryzne si do pery.

,,Ted...vieš, že by som veľmi rada šla ale musím sa dosť učiť a navyše to s Loganom. Myslím, že to nie je dobrý nápad." odpoviem smutne a zahľadím sa naňho.

,,To je pravda ale...rodičia sa dnes vrátili a Logan nič nemôže..." začne vymýšľať.

,,Ted." chytím ho za ruku.

,,Nechajme to tak hej? Zajtra je sobota, môžme ísť napríklad do kina." usmejem sa.

,,Takže ty ma pozývaš na rande?" zasmeje sa.

,,Dá sa to tak nazvať." zasmejem sa aj ja a Ted naštartuje auto.

,,Ale aj tak by som ťa radšej mal doma." dodá a venuje sa ceste.

,,Možno..." začnem.

,,Možno čo?"

,,Možno na chvílu by som sa mohla zastaviť." usmejem sa.

,,Paráda." zaškerí sa a zapne nahlas hudbu.

Cesta k ich domu trvá len krátko ale tesne pred výstupom z auta ma prepadne strach. Strach z Logana, z jeho reakcií, z neho celého.

Čo ak...

Nie...musím tieto myšlienky zahodiť...

,,Hej...Faith? Si v pohode?" pohladí ma po ruke Ted.

,,Jasné...len som sa zamyslela." odvetím krátko a prudko vystúpim.

Zastanem pred nízkou bránkou a zacítim ako sa mi chveje žalúdok. Cítim sa ako malá prváčka, ktorá ide prvý krát do školy.

Zhlboka sa nadýchnem a privriem trochu oči.

,,Neboj sa. Rodičia sú doma a určite sa im budeš páčiť." usmeje sa a ja mu venujem len zmätený pohľad.