Bad boy (SK)

16.

,,Hej..." zdvihnem ruky a odtiahnem sa od neho.

Nechápavo sa na mňa zahľadí a pritiahne si ma za pás.

,,Logan, nie." položím vystreté dlane na jeho hruď a zahryznem si do pery.

,,Povedz mi, že to nechceš Faith." šepne a pobozká ma teraz už oveľa vášnivejšie ako predtým.

Nechám sa unášať jeho bozkami a z hlavy mi úplne vyfučí Ted.

Odtiahne sa a obzrie si ma od hora až dole.

,,Nemôžme.." šepnem a sklopím hlavu.

,,Ale môžme.." chytí mi bradu medzi palec a ukazovák a zdvihne ju tak aby som mu videla presne do očí.

Zhlboka sa nadýchnem a prudko sa od neho odtiahnem.

,,Nechcem.." zavzlykám.

,,Ako?" spýta sa prekvapene a založí si ruky na hrudi.

,,Nechcem...." vzlyknem ešte hlasnejšie a rýchlo sa otočím na odchod.

Rozcapím vchodové dvere a prejdem okolo okna, cez ktoré je vidno dnu.

Na chvíľku pribrzdím a zazriem Logana.

Kvočí a tvár si zabára do dlaní, následne do vlasov a potom zdvihne hlavu smerom k oknu.

Zazrie ma.

Otvorí ústa ako keby chce niečo povedať ale nič nepovie.

Hlasno smrknem a utriem si horúce slzy na tvári.

Odvrátim zrak a rozbehnem sa po chodníku.

Chcem byť už doma, vo svojej mäkkej postieľke, so šálkou kakaa v rukách a už nikdy odtiaľ nevyliezť.

Už nikdy.

Zadychčane pribehnem domov a našťastie tu ešte niekto nie je.

Rýchlo zo seba zhodím oblečenie a vleziem do sprchy.

Otočím kohútikom a po mojom tele začnú tiecť pramienky teplej vody.

Umyjem si telo a zabalím sa do hebkého uteráka.

Konečne si oblečiem pyžamo a zvalím sa do postele.

Po pár minútach mi zazvoní mobil.

Letmo sa pozriem kto volá a na obrazovke uvidím meno Ted.

Preglgnem a zruším ho. Nemám chuť sa s ním rozprávať. Nie po tom, čo sa stalo v bare.

Cinkne mi esemeska.

Ted: Prosím Faith zdvihni to. Potrebujem sa s tebou porozprávať.

Zrazu zazvoní opäť Tedovo číslo.

,,Prosím?" zdvihnem potichu a zaborím sa hlbšie pod prikrývky.

,,Zlatko, prepáč. Máš pravdu. Vo všetkom. Neviem čo to do mňa vošlo. Veď ma poznáš. Vieš, že nie som takýto. Fakt ma to mrzí. Aj to ako som sa k tebe správal." vyklopí všetko čo ho trápi.

,,Ehm..." nezmohnem sa na slovo.

,,Kúpil som čínu, môžem sa teraz zastaviť a spoločne ju zjeme. Čo ty na to?" navrhne milo a mne zaškvŕka v žalúdku.

,,Prepáč Ted ale ja nie som doma. Vrátila som sa do školy." zaklamem a dúfam, že to zhltne.

,,Aha...jasné. Prepáč teda." dopovie.

,,V pohode." odpoviem silene a vydýchnem.

,,Faith?"

,,Ano?"