,,Ja by som asi mala ísť." vysúkam zo seba a tým preruším trápne ticho.
,,Mala." ozve sa Logan a oprie sa o zárubňu dvier na jeho izbe.
,,Veď si sotva prišla. To nemyslíš vážne." zapojí sa do ,,rozhovoru" Ted a oduje spodnú peru.
Pozriem sa na Logana a následne na Teda.
V každom z nich vidím iný pohľad. Jeden ma už nechce nikdy vidieť a ten druhý ma prosí aby som zostala.
,,Idem." dodám nakoniec a pustím Tedovu ruku.
,,Dobre robíš." nemôže si odpustiť Logan trápnu narážku.
,,Ty sklapni." sykne Ted a strčí ho do izby.
,,Ty sa nestaraj!" zrúkne Logan a sotí doňho.
,,Prestaňte!" skríknem a obaja mi venujú pohľad.
Pokrútim hlavou a zíjdem dole schodami.
Na schodišti sa stretnem s Vanessou.
,,Čo sa tam hore deje?" spýta sa vystrašene.
,,Nič vážne." odpovie jej Ted letiaci za mnou dole schodami.
,,Logan." začujem Vanessin hlas.
,,Faith, stoj prosím." chytí ma Ted za ruku.
,,Prečo?" vyhŕknem a začnem sa obúvať.
,,Nechoď." zaprosí.
,,Ted, ty to nevidíš?! Alebo čo?! Ako fakt? Skoro ste sa tam s Loganom pobili. Veď ste bratia preboha!" vysvetlujem a rozhadzujem rukami.
,,Prepáč." pohľadí ma po ruke.
,,Nie. Je to moja chyba. Keby sem neprídem tak sa nič nestane. Ty mne prepáč." poviem a vybehnem z ich domu.
,,Faith!" začujem ešte Teda ale bežím ďalej.
Prečo? Prečo som do toho domu išla? Veď bolo jasné, že Logan ma tam nechce a spraví čokoľvek aby ma odtiaľ vyhnal.
O dva dni
Celý víkend som Tedovi neodpovedala na správy, nezdvíhala som mu mobil, nestretla som sa s ním.
Celý víkend som sedela v izbe a rozmýšľala, neučila som sa, nejedla som veľa, nebola som na notebooku. Len som sedela a rozmýšľala.
Celý víkend som nevyronila ani jednu slzu. Zakázala som si to. Nemohla som za všetko plakať.
Celý víkend som sa s nikým nerozprávala. Bola tu Avery ale nedostala zo mňa ani slovo. Bola tu mama ale ani jej som neodpovedala. Skúšal to aj otec ale márne.
A dnes je pondelok ráno a ja stále ležím v posteli. O pol hodinu sa začína škola ale ja nemám chuť sa postaviť a stretnúť sa zas s Loganom. Zas...
,,Faith. Ja neviem čo sa stalo, keďže si mi to nepovedala ale do školy musíš ísť." zastane vo dverách mama.
Nepohnem sa. Ďalej ležím v posteli a nevnímam.
,,Faith!" okríkne ma.
Mama na mňa nikdy nekričí.
Prekvapene sa posadím a pozriem na ňu.
,,Prepáč zlatko. Choď sa umyť." povie a ukáže rukou na dvere do kúpeľne.
Len prikývnem a zťažka si vzdychnem.
Lenivo sa presuniem do kúpeľne, kde si umyjem zuby a prečešem vlasy.
S maľovaním sa nejdem ani unúvať.
YOU ARE READING
Bad boy (SK)
Fanfiction,,Dobre...ale ak sa dozviem, že si to niekomu povedala tak si ma nepraj." šepne mi do ucha a tým ma totálne vyhodí z miery. Zacítim ako sa mi roztrasú kolená a naskočí mi husia koža. ,,Ne-nemám to komu povedať." odpoviem potichu a pokúsim sa odtiahn...
