Bad boy (SK)

9.

Horko-ťažko sa odlepím z toho miesta poberiem sa naspäť do zadu.

Sadnem si na studenú zem a vyberiem prvú knihu, ktorá mi príde pod ruku.

Musím sa nejako rozptýliť inak by som sa znovu rozplakala.

Bezducho a hlavne nesústredene čítam stránky knihy, ktorej neviem ani názov.

Zaujme ma v nej jeden citát.

,,Jedného dňa, to bude všetko dávať zmysel." prečítam si ho potichu a zamyslím sa.

Spoza dverí začujem zvonenie a automaticky zavriem knihu. Vložím ju späť do poličky a postavím sa zo zeme.

Zhlboka sa nadýchnem a otvorím dvere na knihovni.

Oslepia ma lúče slnka, ktoré presvitajú cez veľké sklenené dvere.

Na moje veľké prekvapenie za nimi nestojí žiadny záškolák s cigaretou v hube a tak spokojne prejdem cez chodbu k svojej skrinke.

Otočím sa a za sebou uvidím plno dievčat šuškajúcich si niečo a ukazovaním na mňa prstom.

Pretočím očami a omrknem si rozvrh.

Chémia...super. Neviem z nej ani hovno. Včera som zaspala a dnes mi to úplne vyfučalo z hlavy. Veď kto by pri tomto všetkom myslel na učivo z chémie?

Prudko sa zvrtnem a zazriem Jordana.

Chcem ho obísť, lebo sa so mnou nebaví ale on ma zastaví a silene sa usmeje.

,,Hej...Faith...prepáč." ospravedlní sa.

,,Za čo ti mám prepáčiť?" zatvárim sa ako blbec.

,,Myslel som si, že chodíš s Loganom ale Avery mi to už všetko vysvetlila." odpovie a sklopí zrak.

,,Tak..to je teda...ehm...fajn." neviem nájsť správne slová a tak ho radšej obídem.

Posadím sa do učebne a otvorím si zošit chémie. Prečítam si len prvé riadky a už si ku mne niekto prisadne. Neodtrhnem zrak z učiva a ďalej sa venujem chémií.

,,Hej." chytí ma niekto za plece.

Avery.

Spýtavo sa na ňu pozriem a následne na jej ruku na mojom pleci.

Okamžite ju odtiahne a zahanbí sa.

,,Ja...ja som ti len chcela povedať, že všetkým ktorým som tú správu včera poslala, som povedala, že to nie je pravda a že som sa zmýlila." povie na jeden nádych a postaví sa zo stoličky.

,,Ďakujem." silene sa usmejem a vrátim sa späť k chémií.

-

Otvorím dvere na škole a konečne sa nadýchnem čerstvého septembrového vzduchu. Oproti nemu sa školský vzduch zdá ako sklad rýb.

Nad touto predstavou skrčím nos a trochu vyplazím jazyk.

Poberiem sa po štrkovej ceste a tentoraz na mňa už nikto nečumí. Asi nemajú dôvod.

Zastaví sa pri mne Avery.

,,Faith...mňa to fakt veľmi mrzí...neignoruj ma prosím." zaprosí a venuje mi pohľad.

,,Chcem aby to bolo také ako predtým." dodá.

,,Aj ja Avery...a už som ti odpustila, len sa cez to ešte nedokážem preniesť." odpoviem jej a pokračujem v chôdzi.

,,Môžem pre to ešte niečo urobiť?" navrhne a ja sa na chvíľku zamyslím.

,,Nie je dnes niekde párty?" zaškerím sa a Avery pochopí.