19.

3.7K 240 14
                                    

Pomaly sa otočím a zahľadím sa mu do očí.

,,Je..." odpoviem stroho.

Ťažko preglgne a bezducho sa zvalí na stoličku.

,,Kto?" výjde z neho a ani sa neunúva na mňa pozrieť.

,,Ted...je to zložité..." začnem ale preruší ma.

,,Kto?!" sykne.

Odmlčím sa a obrátim sa na odchod.

,,Logan?!" zvrieskne.

Bez otočenia odídem a namierim si to rovno k zástupu taxíkov, stojacich pri ceste.

Nastúpim do prvého taxíku a zadám svoju adresu.

Z kabelky si vytiahnem mobil a nájdem si Loganovo číslo.

Zavolať?

Poslať SMS?

Poslať SMS.

Kliknem a začnem písať:

Logan, môžeme sa stretnúť? Je to dôležité...
Faith

Kliknem tlačidlo poslať a v žalúdku zacítim mravenčenie, znak nervozity.

Prečo som nervózna?

Tesne pred domom mi cinkne mobil.

Zaplatím taxikárovi a vystúpim.

Z kabelky vyhrabem mobil a otvorím si správu od Logana:

Si si istá, že sa chceš stretnúť so mnou a nie s Tedom? ;)

Správu si prečítam asi 3x a až potom mi to dopne.

Ten debil si fakt myslí, že chodím s dvomi chalanmi naraz? A odkiaľ to vlastne vie?

Trošku sa pousmejem ale nad predstavou, že ma Logan pošle do hája mi zamrzne úsmev na tvári.

Vytočím jeho číslo a nechám zvoniť najdlhšie ako sa dá.

Na posledné zvonenie, keď to už chcem vzdať sa ozve Loganom trochu rozospatý hlas.

,,Ano?" zašomre.

Jasné...nemá ma uloženú...

,,Logan.." vyslovím jeho meno najjemnejšie ako sa dá.

,,Faith.." šepne a až teraz si vlastne uvedomím ako krásne znie moje meno z jeho úst.

,,Kde si?" vydám zo seba po dlhšom tichu.

,,Doma a ty?" spýta sa uštipačným hlasom.

,,Za desať minút som tam." poviem namiesto odpovede.

,,Fajn.." dodá a zloží.

Vzdychnem a rovno sa otočim smerom k ich domu.

Je to len pár ulíc, takže za desať minút tam vážne budem.

Dúfam, že Ted nebude doma.

Ježiši.

Čo ak tam bude?

Veď tam predsa ešte stále býva nie?

Aj keď má 22.

Ale...

Ani si neuvedomím ako dlho mi zaberie triedenie pofidérnych otázok a pochybovaní o Loganovej rodine, až sa ocitnem pred ich vilou.

Dokonalou vilou.

Roztrasenou a jemne spotenou rukou sa chytím kľučky na bránke a potichu ju otvorím.

Nemám poňatia koľko môže byť hodín.

Bad boy (SK)Kde žijí příběhy. Začni objevovat