Vôňa slanej slzy,
sa šíri záhradou,
čas bol drzý,
a ukradol jej srdce.
Ruže kvitnú bez farieb,
vietor rozvíril to prázdno,
dotkol sa malieb,
kde sa dostal na dno.
Koniec západu slnka,
ohraničený tmou,
ostal visieť vonka,
kde sa preniesol do snov.
Záhrada zaspala,
ticho sa vrátilo,
noc znovu nastala,
a kvetom to stačilo.
YOU ARE READING
Zbierka XI.II.
Poetry*DOKONČENÉ* Zbierka básní XI.II. *Aj vám občas pripadá svet akýsi malý? Máte niekedy pocit, že aj keď je okolo vás milión ľudí, cítite sa osamelo? Vnímate niekedy, že chcete kričať, ale na miesto toho mlčíte a bezmyšlienkovite hľadíte do steny? Po...
