Vznášam sa.
Nie preto, že by som bola znovu zaľúbená,
no strácam sa,
v diaľke, v oblakoch zakrútená.
Hlas elégie zanikol,
počujem ako sa smejem,
zmizol nôž, čo sa do mňa zapichol,
cítim ako horím, sama seba hrejem.
Ustúpim a zaniknem?
Postavím sa a pôjdem ďalej?
Bude mi trvať kým si privyknem,
ale nestratím nádej.
Nepustím ju, chcem ťa nájsť,
užívať si všetko naplno,
ďalej psychicky rásť,
dúfam, že to nebude nadlho.
YOU ARE READING
Zbierka XI.II.
Poetry*DOKONČENÉ* Zbierka básní XI.II. *Aj vám občas pripadá svet akýsi malý? Máte niekedy pocit, že aj keď je okolo vás milión ľudí, cítite sa osamelo? Vnímate niekedy, že chcete kričať, ale na miesto toho mlčíte a bezmyšlienkovite hľadíte do steny? Po...
