Je to ako nádherná lož,
myslím, že som znovu pochybila,
že teraz ja držím nôž,
aby som niekoho prizabila.
Nedokážem zabudnúť,
ale dokážem sa usmiať,
mala by som na čas pobudnúť,
niekde v tichu a sama seba uspať.
Je to príliš skoro,
sype sa na mňa hora lží,
utekať nemôžem,
vyberám si z nasledujúcich dní,
ten dátum popravy.
Nechcem si ani predstaviť,
čo som spôsobila,
nemôžem sa zastaviť,
aby som to dieťa smútku donosila.
Je to svojim spôsobom,
len nádherná lož,
o dôvodoch,
prečo nepoužiť nôž.
YOU ARE READING
Zbierka XI.II.
Poetry*DOKONČENÉ* Zbierka básní XI.II. *Aj vám občas pripadá svet akýsi malý? Máte niekedy pocit, že aj keď je okolo vás milión ľudí, cítite sa osamelo? Vnímate niekedy, že chcete kričať, ale na miesto toho mlčíte a bezmyšlienkovite hľadíte do steny? Po...
