Ten muž,
jeho pohľad, jeho úsmev,
zatratil ma v momente, ako sa pozrel,
moja myseľ mala rozlúčkový preslov,
nemala som skúšať dýchať.
Ten muž,
v jeho očiach hypnotizujúca modrá,
vedela som, že som stratená,
nikdy som nebola v obrane dobrá.
Ten muž,
jeho sila nespočíva v úderoch,
predsa som cítila ako ma bolia vnútornosti,
prekrúcaná v spomalených záberoch.
Ten muž,
naučil ma, čo je nenávisť a láska,
prekročila som s ním rieku Stix,
hraničná stanica bola prázdna.
Ten muž,
drží ma pevne a predsa lietam,
niekedy chcem ostať skrytá v tme,
ale jeho svetlom si namietam.
Ten muž,
obaja sme boli učenci,
lekcie trvali sedem zimných slnovratov,
stali sme sa odporcovia i zverenci.
Ten muž,
skúšal žiť podľa nakreslenej mapy,
nebola som styčný bod,
nezakreslil ovocné sady.
Ten muž,
a ja ,
máme spoločný odraz v zrkadle,
smerujeme jednou nohou do pekla a druhou do raja.
YOU ARE READING
Zbierka XI.II.
Poetry*DOKONČENÉ* Zbierka básní XI.II. *Aj vám občas pripadá svet akýsi malý? Máte niekedy pocit, že aj keď je okolo vás milión ľudí, cítite sa osamelo? Vnímate niekedy, že chcete kričať, ale na miesto toho mlčíte a bezmyšlienkovite hľadíte do steny? Po...