Posledný nádych pred ponorením,
zasiahol ma lúč mrazivosti,
posledný pohľad pred potopením,
a stane sa to aj v skutočnosti.
Už sa neviem nadýchnuť,
ty mi držíš ruky na krku,
nemala som sa vtedy pošmyknúť,
teraz by si mi možno podával ruku.
Z úst sa mi šíria bublinky,
voda je čiernejšia,
držíš ma tam, pod hladinou, a spomienky,
miznú spolu s kyslíkom z mojich pľúc.
Sľuboval si, že ma udržíš šťastnú,
že ma neopustíš,
toto má byť tvoj únik? Pre strašnú,
ranu, na ktorú nedopustíš?
Voda v pľúcach sa mi stále hromadí,
vieš, že nebojujem, ale aj tak ma držíš,
čas už čoskoro spomalí,
no ty to jednoducho dokončiť musíš.
Čoskoro môj nádych zanikne,
zanikne ten kríž, čo na chrbte nosíš,
zmietaš sa v panike,
keď ti to vadí, prečo ma topíš?
YOU ARE READING
Zbierka XI.II.
Poetry*DOKONČENÉ* Zbierka básní XI.II. *Aj vám občas pripadá svet akýsi malý? Máte niekedy pocit, že aj keď je okolo vás milión ľudí, cítite sa osamelo? Vnímate niekedy, že chcete kričať, ale na miesto toho mlčíte a bezmyšlienkovite hľadíte do steny? Po...
