Dievča sedí na lavičke,
a pozerá sa do prázdna,
neplače, nestoná,
len sedí a predsa je krásna.
Dievča dopichané nožom pravdy,
prepletená hrozným snom,
neplače, nekrváca,
len prežíva deň za dňom.
Dievča s aurou anjela,
a srdcom diabla,
neplače, nelieta,
len sedí aby mladla.
YOU ARE READING
Zbierka XI.II.
Poetry*DOKONČENÉ* Zbierka básní XI.II. *Aj vám občas pripadá svet akýsi malý? Máte niekedy pocit, že aj keď je okolo vás milión ľudí, cítite sa osamelo? Vnímate niekedy, že chcete kričať, ale na miesto toho mlčíte a bezmyšlienkovite hľadíte do steny? Po...