Klamala som sama sebe.
Myslela som si, že ak to potlačím,
všetko zlé ostane v tebe,
nevedela som, že sama seba zaskočím.
Stačil jeden pohľad, jedno stretnutie,
a nádej sa vytratila,
stačilo jedno zlé načasovanie, jedno osudové prepnutie,
a všetko som zatratila.
Slnko svieti, obloha jasá,
mne je však úplne jedno,
aká je vonku krása,
keď slnko nedosvieti na dno.
Klamala som sama sebe,
verila som, že všetko už bude dobré,
nie, nie je to len kvôli tebe,
že mám pre sebou tvoje oči modré.
YOU ARE READING
Zbierka XI.II.
Poetry*DOKONČENÉ* Zbierka básní XI.II. *Aj vám občas pripadá svet akýsi malý? Máte niekedy pocit, že aj keď je okolo vás milión ľudí, cítite sa osamelo? Vnímate niekedy, že chcete kričať, ale na miesto toho mlčíte a bezmyšlienkovite hľadíte do steny? Po...
