Keď sa pozriem,
na svoje ruky,
hneď si spomeniem,
na včerajšie muky.
Uškrtila som spomienku
na teba a na to, čo sa týka
nás, lebo som mala zámienku,
že toto bude lepšie ako ostrá dýka.
Zabila som, čo sa dalo,
nemám výčitky,
neviem či to zabralo,
chýbajú mi tie prežitky.
Na dlaniach mám krv,
vyteká z premrhaných slov,
ale prv,
som si ťa vytrhla zo snov.
Moje obete som zakopala,
v zadnej záhrade pod orechom,
len tak som si ich pochovala,
s falošnými slzami a nárekom.
Vyrobila som drevený kríž,
pomodlila som sa a usmiala,
položila som tam čierne ruže,
to, že je koniec som si ale nepriznala.
Na Všetkých svätých,
tam zapálim sviečku,
za to, čo bolo predtým,
a za to, že to už nebude.
YOU ARE READING
Zbierka XI.II.
Poetry*DOKONČENÉ* Zbierka básní XI.II. *Aj vám občas pripadá svet akýsi malý? Máte niekedy pocit, že aj keď je okolo vás milión ľudí, cítite sa osamelo? Vnímate niekedy, že chcete kričať, ale na miesto toho mlčíte a bezmyšlienkovite hľadíte do steny? Po...
