Získaš jedno a stratíš druhé.
Je to ako nepísané pravidlo.
Keď niečo hovoríš steny sú príliš hrubé,
ale vedia, čo si povedal.
Chceš, aby všetko okolo teba žilo,
chceš, aby sa to dopĺňalo
do celku, ale ono sa to skrylo
a nevyšlo ti to v ústrety.
Je to o prílišnej snahe a ľudskej naivite,
žiarlivosť, intrigy, nenaplnené sny,
je to o duševnej stabilite
a o tom aké máš dni.
Myslíš, že to bude dobré?
Že steny medzi šťastím nebudú hrubé?
Že najbližšie duše nemôže byť podlé?
Získaš jedno a stratíš druhé!
YOU ARE READING
Zbierka XI.II.
Poetry*DOKONČENÉ* Zbierka básní XI.II. *Aj vám občas pripadá svet akýsi malý? Máte niekedy pocit, že aj keď je okolo vás milión ľudí, cítite sa osamelo? Vnímate niekedy, že chcete kričať, ale na miesto toho mlčíte a bezmyšlienkovite hľadíte do steny? Po...
