Divergentná ✔

21. kapitola- Hodina dejepisu

Jenny

Ako tam sedím na posteli a uvažujem ani presne neviem nad čím, zistím, že nemám čas.

Ak zajtra idem zase na vyšetrenie, tak sa nemôžem vypariť a nájsť niečo proti Centru. Preto, nech chcem čokoľvek, musím konať hneď teraz.

Vytiahnem kľúčik zo šuplíka a prezerám si ho v ruke. Mohla by som tam zájsť ale keď tam niekto je a zbadá ma, tak by som sa dostala do riadneho maléru.

Mohla by som sa vyhovoriť, že som sa stratila ale to by bolo pripodozrivé. Toľko krát sa stratiť je ešte aj na moje pomery veľa.

Povzdychnem si. Siahnem do šuplíka a vytiahnem ďalšie dve veci. Ešte stále krvavý nôž a odkaz. Tieto dve veci a kľúč položím vedľa seba. Mám pocit, že symbolizujú niečo zo mňa. Každá vec niečo iné. Nôž, moju agresivitu a krutosť, na druhej strane však aj odvahu. Kľúč, je túžba po poznaní a odhalení skutočnosti. A odkaz... nápomocnosť? Dôveru? Neviem. Niečo také, ale neviem čo to presne je. Povzdychnem si zas a hodím sa na posteľ. Chytím sa za hlavu a tlmene zvýsknem. Prejdem do kúpeľne aj s nožom a jeho čepeľ strčím pod prúd vody. Začnem ju umývať až z nej nezmizne posledná škvrna po krvi. Potom ju utriem a zastrčím si poza opasok. Kľúč aj s odkazom dám do vrecka.

Ani neviem kedy som sa rozhodla a prečo som sa tak rozhodla ale musím to aspoň skúsiť. Musím sa pokúsiť, zistiť čo najviac o Centre.

Pomaly otvorím dvere izby a prejdem po dlhých bielych chodbách. Na počudovanie sa na tú chodbu dostanem hneď na prvý pokus. Zhlboka sa nadýchnem a siahnem na vydezinfikovanú kľučku. Stlačím ju dole a ani sa nezačudujem keď zistím, že je zamknuté. Ruku si strčím do vrecka a vytiahnem kľúčik. Zasuniem ho do dierky a pootočím s ním. Cvakne zámka a ja jedným hlbokým nádychom otvorím dvere.

Nakuknem dnu a zistím, že celá pracovňa je prázdna. Zmizol dokonca aj ten spiaci muž. Okrem toho je tu však všetko rovnaké. Kopy a kopy papierov a kopy a kopy počítačov.

Preglgnem a prejdem k najbližšiemu. Je otvorený pri nejakom súbore. Súbor má názov „HGRJHKVBJHH" a keď ho otvorím zistím, že je plný obrázkov a videí. Nič zvláštne. Nejaké vtipy a na môj vkus až príliš odhalené ženy. Niekto tu pracuje riadne tvrdo, pomyslím si. Vrátim sa o niekoľko priečinkov ďalej, a hľadám niečo užitočnejšie. Ako však vidím, tuto nič nenájdem. Nie som moc zbehlá v počítačoch ale som si skoro istá, že tento používajú na programovanie. Ináč si tú kopu znakov a kódov vysvetliť neviem.

Povzdychnem si a prejdem k ďalšiemu počítaču. Listujem v priečinkoch a čo ja viem, v čom ešte, až kým nájdem niečo s označením: „Mierová dokumentácia."

Otvorím to a s prekvapením zistím, že je to video.

Objaví sa zrnitý obraz nejakého chlapíka a niekoho, kto sa strašne podobá ha Freddieho a Eddieho. Predstavia sa ale hlas je nezreteľný a ja to nedokážem riadne rozoznať. Vravia niečo, ale nerozumiem čo. Video trvá asi takých päť minút a potom sa začnú na obrazovke valiť písmenká. „V roku 2016 uzavrel Úrad s Centrom podmienečnú dohodu, že prestanú bojovať. Gregory Frey, riaditeľ Centra spolu s Markom Hardeyim podpísali papiere kde sa zaväzujú, že budú spolupracovať. Dohoda je neporušiteľná vyše sto rokov a dvaja lídri si rozdelili zodpovednosť za experimentské mestá. V Amerike zavládol mier a dúfajme, že ešte dlho vydrží."

Zatajím dych. Úrad... Frey... O Úrade som už počula. Viem to. A Frey... Eddie a Freddie majú rovnaké priezviská. Experimentské mestá. Poznám ten výraz. Ale čo znamená? Pretriem si oči a zadívam sa na obrazovku. Prezriem si ďalší a ďalší priečinok. Všade sa hovorí o tej onej dohode.

Dozviem sa, že medzi tými dvoma mestami zúril boj a otriaslo to všetkým naokolo. Vtedy vznikli periférie, miesta kde ma našli. Vojna bola následkom ľudských experimentov a pokusom o ich zničenie. Chceli vyvinúť dokonalý gén ale nevyšlo to. Ľudí strčili do oddelených miest a skúmali ich. Snažili sa ten „preklep" odstrániť. To sa však nedarilo dostatočne. Bolo to strašne pomalé a tak sa dve veľmoci, Úrad a Centro rozhádali. Jedny obhajovali, zničenie tých miest, druhý trvali na pokračovaní. Začali bojovať všemožnými prostriedkami a Centro našlo niečo, o čom nikomu nepovedalo. Je to takzvaný Projekt Primus. Dokáže ničiť gény ľudí a premeniť ich ako sa im zachce. Dokážu tak urobiť človeka s vlastnosťami psa. Ale, nedokážu nič urobiť s „dokonalými génmi". Ich podstatu nedokážu zničiť. Teda, nedokázali to v tých časoch. Pred pár rokmi sa objavil vedec Freddie Frey, potomok Gregoryho a vyrobil sérum, ktoré tie gény zničí v základoch. Začal ich tajne pašovať do Úradu a podávať najvyšším hodnostárom. Na každého sérum zaúčinkovalo a oni sa už snažili prevziať vládu nad Úradom. Vtedy sa však stalo niečo, s čím nerátali. V jednom experimentskom meste, ktoré ležalo na troskách Chicaga sa začala tvoriť vzbura a objavila sa rebelka s dokonalými ale predsa zdravými génmi. So skupinkou prívržencov vyšla z mesta a dostala sa do Úradu. Freddie ju chcel sledovať, tak dal plánovanú vzburu odložiť. Tá rebelka odhalila tmavú stránku Úradu a rozhodla sa jej vládu zvrhnúť. Jej úsilie mohlo za to, že Úrad postihla skaza. Vypustila sérum pamäte a celý Úrad prišiel o všetky spomienky. Centro to chcelo využiť ale nerátalo s tým, že to experimentské mesto prevezme vládu. Nikto si nebol istý, či by na obyvateľov toho mesta fungovalo sérum tak neriskovali. Pozbierali zopár „divergentných" a začali ich všemožne skúmať. Pomaly zdokonalili sérum a zničili ich gény, ostalo len jediné, na ktorom to ešte nefunguje. Ale pracujú na tom.

Moje myšlienky víria a ja ich nedokážem usporiadať. Hlava sa mi krúti už zopár minút a všetko mi znie tak povedome, ale predsa si to neviem dať dohromady. Dáva mi to zmysel ale predsa nedáva. Všetko akoby som už počula a teraz mi to len znova naskočilo. Toto celé poznám ale nepamätala som si to. Teraz mi to celé naskočilo. Toto všetko som už počula...

Hlava sa mi zakrúti ešte väčšmi a ja sa musím chytiť stola aby som nepadla. Zhlboka dýcham. Predychujem to, čo som sa práve dozvedela.

No a vtedy sa dvere otvoria.

Ahojte! :D

Je tu nová časť a ja dúfam, že sa zapáči :)

Ďakujem každému, kto si na tento príbeh nájde čas a prečíta si ho, hlasuje zaň alebo ho komentuje :) Znamená to pre mňa veľa :)