Penny

Prológ

Niekedy si želám, aby som sa v tú noc dokázala brániť.

Aby som dokázala otvoriť ústa, zakričať na rodičov, zakričať na sestru, poprosiť o pomoc. Skrátka urobiť všetko, aby som ho zastavila.

Cítim na sebe jeho slizký pohľad, pár hnedých očí, ktoré z duše nenávidím. Sedí za našim rodinným stolom, hrdo rozpráva o svojich úspechoch na vysokej škole a sestra ho s rovnakou hrdosťou drží za ruku. Tvár mojej matky zdobí široký úsmev a otec ho zaujato počúva, akoby rozprával tú najzaujímavejšiu príhodu v dejinách ľudstva. Je mi zle. Z predstierania, z ich láskavosti voči nemu, z každej sekundy strávenej v jeho prítomnosti.

Telo mi obleje pot, prsty v ktorých zvieram vidličku sa mierne zachvejú a jej cengavý dopad na tanier na mňa upúta všetku pozornosť. Snažím sa dýchať, ale zabraňuje mi v tom panika, ktorá sa mi tlačí na hruď. Chcem sa pohnúť, vyskočiť zo stoličky a utiecť do svojej izby, ale všetky pokusy ostávajú nenaplnené presne ako moje želania.

„Všetko v poriadku Penny?" opýta sa mama a jej hlas odráža všetko okrem skutočného záujmu.

Vstanem ešte skôr než mi po lícach začnú tiecť slzy a celkom oprávnene odvrknem. „Netvár sa, že ťa to zaujíma."

S tým sa pohnem, rýchlo odkráčam po schodoch až do svojej izby, kde pohotovo zatvorím dvere a opriem sa o ich chladnú konštrukciu. Dych sa mi nevracia, v hrudi cítim pálenie a ruky sa mi trasú oveľa viac než zvyčajne. Robím všetko preto, aby som sa upokojila, ale akonáhle zatvorím oči, znova pred sebou vidím jeho tvár. Ten samoľúby úsmev, čierne havranie vlasy, hnedé hlboké oči a výrazne lícne kosti. Pohnem sa, ale moje nohy nespolupracujú a tak s hlasným vzlykom vychádzajúcim spoza mojich pier dopadnem na zem.

Pokoj Penny, dýchaj, dýchaj, dýchaj, opakujem si a keď moje ústa konečne zlapajú po dychu rozvzlykám sa ešte hlasnejšie. Znova to cítim. Bolesť. Strach. Paniku. Všetko na čo som sa vytrvalo snažila zabudnúť. Cítim to v každom nádychu, v priestore okolo mňa, všade kam mi padne zrak. Je to ako tieň, ktorý ma neustále prenasleduje.

Priložím si ruku na hruď, priamo na miesto, kde mi divoko tlčie srdce a prudko zatvorím oči cez ktoré mi dole tvárou stekajú potoky sĺz. Trasiem sa, celé moje telo je v agónií a spomienky na mňa dopadajú jedna za druhou. Všetky nočné mory, všetky neprespaté noci, všetky detaily.

Všetko je späť spolu s ním.