Penny

Epilóg

Verím, že spravodlivosť existuje.

Verím, že roky strávené vo väzení Camerona naučia, že to čo urobil mne a ďalším dievčatám nebolo správne.

Nie, ja a Tessina spolubývajúca sme neboli jediné obete jeho chorobného vyčíňania.

Nie, moja sestra sa s tým ešte stále nezmierila.

Nie, moji rodičia si nedokážu odpustiť, že ma pred tým nedokázali uchrániť.

A áno, tá bolesť, tá spomienka, bude vo mne existovať už navždy.

Avšak v živote existujú chvíle, ktoré sú svetlé natoľko, že všetky tmavé spomienky zmenia len na akési šero.

Sedím totiž v parku, v rukách ma ťaží rozčítaná kniha a v nose šteklí jeho znamenitá vôňa. Každý deň si všímam bolesť vpísanú do jeho tváre. Všímam si ako veľmi musel obetovať, aby nás všetky zachránil a každý deň mu opakujem jedno chabé, ale predsa účinné.

„Ďakujem Miles."